Dennik kapitana 8

Dnes, v 35. deň Kráľovninej výpravy, Kapitán rulezzz sa nestalo nič závažného. Teda ak nepočítam to, že Jano si namontoval satelit na vedľajší sťažeň a Fero mu ho zase odmontoval. Začali sa mlátiť a chlapi uzatvárali stávky. Kurz bol 5:1 na to že Fero vyhrá a 2:1 že vyhrá Jano. A tretí kurz bol 0,05:1 na to že obaja dostanú do držky od Imricha, lebo mu pošliapali jahodový záhon. Síce nevýhodný kurz, ale istá výhra, stavil som kilo. Kilo zemiakov, ktoré som ukradol Agátnikom. Vyhral som štvrtinu zemiaku, ktorý som dal Ďurimu aby mi ho opiekol na ohni.

Loď je v plameňoch. Netušil som, že Ďuri oheň založí rovno na hornej palube. Podkúril hlavným sťažňom. Zemiak bol chutnučký aj keď mi z neho po kúsku ukradol každý chlap. Béla ulovil 4 ryby. Za trest som Ďuriho donútil ich očistiť, aj keď sa pri tom tváril skôr potešene ako potrestane. Asi má fetiš na ryby.

36. deň výpravy bol v znamení trestov. Najskôr Ďuri skočil z paluby, lebo mu bolo teplo. Bodaj by mu nebolo teplo, keď spal v zapnutej mikrovlnke. Môže byť rád že ju Mišo pokazil a tak funguje len na 1% výkon. Za trest som dal Ďurimu vydrhnúť celý zadok lode. Akoby toho už tak nebolo dosť, Fero s Janom sa pohádali kvôli šachovej partii, lebo Jano nechcel Ferovi uznať Sedlčanského fintu. Osobne som o tejto finte nepočul a to som preplával už desiatku morí. Ale Fero sa v šachu vyzná, mňa osobne porazil už 20krát. Aj keď istú rolu zohralo to, že neviem ako figúrky ťahajú tak som bol zakaždým diskvalifikovaný.

Jano prestal Fera naháňať iba počas obedu, mali sme ryby, ktoré deň predtým ulovil Béla. Avšak okamžite po skončení obedu ho zase začal prenasledovať po celej lodi. Ďuri ešte stále umýval, ale namydlenú handru nechal pohodenú len tak, keď si skočil na záchod. To si nevšimol Fero, teda nie že by si všímal každého kto ide na záchod. Nevšimol si namydlenú handru a tak letel z paluby aj on. Aspoň vychladol. Hodil som k nemu aj Jana, nech schladne aj on. Keď som sa ich potom pokúšal zachrániť, zistil som že sa mi plechové záchranné kolesá neosvedčili. Akonáhle som jedno hodil Ferovi začal sa topiť. Možno tomu pomohlo aj to že som ho tým kusom kovu trafil do hlavy a to že to koleso nepláva samovoľne na hladine. Ej, veru, náročný deň to bol.

Konečne sme Fera s Janom vytiahli na breh. Vlastne ich to vyplavilo pár hodín po tom čo sme pristáli. Moment, to som ešte nezapísal. Takže dnes, v 37. deň výpravy, sme sa doplavili do Koničivy. Tak nás vítali miestny. Furt dokola Koničiva, Koničiva. Aj keď to každý z nich vyslovoval inak. Jedného som dokonca schytil do zveráku, lebo jeho Koničiva znela ako „Konaj všivák“. Miestny majú veľmi šikmé oči a v jednom kuse sa ukláňajú. Asi je to nejaký druh tréningu. Aj ja by som také čosi potreboval na moje boľavé kríže. Našťastie mnohí vedia po Anglicky, takže sme sa skvele dohovorili. Predali sme zopár vajec a nakúpili sme ryby.

Imrich sa informoval o nových pestovateľských metódach a domáci, podľa najnovších zistení Japonci, boli nadšení tým, že mu mohli pomáhať. Veľmi slušní ľudia, títo Japonci. Ale v každom národe sa nájde šmejd. Pravda je však aj to že japonský šmejd bol náš Mišo. Chcel sa uliať z výpravy a nahonobiť majetok, tak sa vydával za Japonca. Vylákal od nás asi 40 vajec a 2 sliepky za to že nám predstavoval okolie. Ale ja som ho odhalil. Keď sme totiž boli v prístave a pozerali sme sa na našu atómovú lietadlovú loď so skleníkmi na prednej palube, tvrdil nám že je to japonský parlament. A že doktor. Magor je to. Už sa teším ako mu dám trest.