Ozaj, spomenul som že sme narazili na pevninu. Prvý poznatok o domorodcoch bol, že lodiam hovoria „čatka“. Ako som na to prišiel? Nuž, keď sme dorazili, všetci sa škaredo pozerali a kričali „Kam, čatka? Kam, čatka?“ Aspoň tak som rozumel. Pomenovali sme to tu Agátová zem, aj keď tu agáty nerastú. Podľa jednej starej mapy, ktorú tu zanechala nejaká konkurenčná výprava a ktorú mi ukazoval miestny zodpovedný vedúci, by sa to tu malo volať Kamčatka. Nejakí divní cudzinci to museli byť, čo to takto pomenovali.
32. deň výpravy. Sušíme sa v Agátovej zemi. Obchody stagnujú, domorodci nechcú ani Janov satelit. Jano sa teší, Imrich hromží. Fero dnes písal listy domov. Podozrievam ho z toho že to robil iba preto aby mohol oblizovať známky na ktorých je kráľovná. On ich totiž oblizoval z oboch strán. Fero je divný. Ostatne, všetci sme divní. Ktorý normálny človek by išiel na výpravu s tonou mrazených mrkiev?
Domorodci povolili. Kúpili vajíčka. Bolo mi ľúto ich dať z ruky, radšej by som obetoval polovicu posádky, ale človek nemôže mať všetko. Imrich sľúbil že keď budú kuriatka, že mi vajíčka dá. Keď som Janovi ukázal novučičký DVD rekordér, skoro ma zhodil z paluby. Vraj, takú šunku by nekupoval ani od Vietnamca, nieto Agátnika, ako sme pomenovali miestnych obyvateľov. Aj som sa ho opatrne pýtal, že čo má proti značke Somy, ale neodpovedal. Ja som s ňou veru spokojný. Skoro tak ako s mojimi teniskami Abibas.
Dnes by sme mali niekoho ukrižovať. Niečo v hlave mi hovorí že číslo 33 nie je úplne čisté. Ukrižovali sme psa Agátnikov a tak sme museli zase uplávať preč. Napli sme plachty, Fero napol žalúdok, lebo zjedol niečo pokazené včera večer a už nás nebolo. Fera napínalo celý deň, aj keď plachty boli dávno spustené.
Mišo, náš palubný lekár si začal písať konkurenčný denník. Vyhlásil som novú súťaž s názvom „Spáľ doktorovi denník“. Ujala sa. Na konkurzy, opäť štyri, opäť jeden vpredu, jeden vzadu a dva v podpalubí, prišlo 7 chlapov, 3 sliepky, kohút a králik. Jednoznačne vyhral Mišo, pretože on jediný vedel kde denník ukryl. A potom mi odprisahal že ho zničil. Špehovia mi potvrdili že klame. Vraj ho videli písať. Nuž a čo by písal ak nie denník?
34. deň našej výpravy bol prelomový. Miša sme zatkli a čakal ho spravodlivý súd. Obžaloba znela jednoducho – kradnutie ochrannej známky kapitánovho denníka, nepovolené písanie a klamanie. Za obhajcu si prefíkane zvolil Paľa, ktorý zároveň robil aj žalobcu. Ej veru, nedostatok právnikov máme na palube. Nebudem to zdržovať, Mišovi sme vyrúbili trest odňatia denníku a zaplatenie pokuty 14 obedov a dve večere. Paľo mu spravil aj splátkový kalendár, takže všetci boli spokojný a aj Mišo bol sýty. Občas.
Ale nie kvôli súdu bol dnešný deň prelomový. Prelomil sa nám hlavný sťažeň. Expertíza zistila že neudržal Janov satelit. Vlastne ani nie tak satelit ako tie kilogramy exkrementov čajok. Ale čo, sťažne aj tak nepotrebujeme, teda pokiaľ máme plutónium do reaktoru.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára