Denník Kapitána 6

Dnes sme sa presekali až k veľkej úžine. Dúfam že ju už neobjavil nejaký Berring, alebo kto, predo mnou, lebo chcem aby ju pomenovali po mne. Kapitánova úžina. To by bolo fakt skvelé. Jano už vôbec nesleduje televíziu, iba si pospevuje zvučky obľúbených seriálov. Fero zanevrel na kráľovnú, pretože v novinách, čo sme zobrali mŕtvemu, zamrznutému kuriérovi sa písalo, že sa bude vydávať. Fero si nechcel nechať vysvetliť že je to síce tá istá kráľovná, ale pred 40 rokmi. Že ten kuriér išiel na rovnakej výprave do Afriky ako my, len s tým rozdielom že oni mali asi neschopného kapitána.

Imrich prestal pestovať. Už iba chová sliepky a králiky, čo sme nabrali na poslednej zastávke. Nejako ho to z ničoho nič prestalo baviť. Mám podozrenie že za tým je Paľo, inak veľký národovec, ktorý nemá rád Maďarov. Asi Imrichovi vytrhal všetko čo zasadil. Aj strašiaka.

28. deň výpravy. Dnes som sa rozhodol, že usporiadam súťaž o názov výpravy. Urobil som 4 kastingy – jeden na prednej palube, jeden na zadnej a dva v podpalubí. Prihlásilo sa 7 chlapov a 2 sliepky. Aj jeden králik sa prihlásil, ale nedostavil sa na kasting. Tak som ho zo súťaže vylúčil. Keď som názvy typu „Ukradni a uteč“ prípadne „Kto kradne má za tri“ zrušil, zostali mi dvaja finalisti. Fero s názvom expedície: „Pre kráľovnú a pre vlasť“ (čo bol neklamný znak toho že už zabudol na tie noviny) a Ďuri s názvom: „Kapitánova výprava rulezzz“.

Po dlhej odbornej porade poroty, ktorá sa skladala hlavne zo mňa, sme sa rozhodli pre Ďuriho mierne pozmenený názov, a to: „Kráľovnina výprava, Kapitán rulezzz“. Aby sme Ferovi zacpali tlamu, lebo by hneď vykrikoval že porota je zaujatá a chcel by na nás podať žalobu. A my máme na palube len jedného právnika, Paľa. Uznajte sami že Paľo nemôže zvládať obhajovať aj žalovať naraz. A okrem toho, sudca som tak či tak ja.

29. deň výpravy sa niesol v znamení flákania. Nie že v iné dni by sa chlapi išli pretrhnúť od práce, ale dnes sa obzvlášť flákali. Palubný lekár Mišo tvrdí že sú chorí. Neverím mu. Ja sám mám teplotu 37,05 a som v pohode. Stupeň hore dole. Fero má vraj 40. Nuž neviem čoho ale rokov iste nie, taký starý ti nie je nikto. Snáď jedine Paľo, ale aj o tom pochybujem.

Imrich zase začal pestovať. Postavil si na prednej palube skleník a nacpal tam najchorejších chlapov. Nech mu ho vyhrejú. A budú ďalšie mrkvy. Teším sa, pretože už takmer nemáme s čím obchodovať. Neviem za čo kúpim Janovi ten DVD rekordér. Hádam by som mohol vymeniť nejaké zlato čo mám v podpalubí. Len sa bojím že domorodci o také niečo nemajú záujem. Zlata majú iste habakuk.

30. jubilejný deň výpravy. Chcel som oslavovať, ale jediní zdraví ľudia sú Mišo, Imrich a ja. Tak sme sa zrúbali ako ľadové medvede. Toľko chlastu som nevypil ani keď sme porazili Napoleona a to bola fest ožieračka. Dokonca som sa opil tak, že som skoro s denníkom nakŕmil palubnú kozu. Našťastie žiadnu nemáme, tak som tento vzácny kus papieru zachránil.

V skleníku je hrozne teplo a pritom je len marec. Mrkvičky už začínajú rásť. Chvalabohu. Blížime sa totiž k pevnine. Neviem či to už bude to Thajsko, ale bol by som vďačný za akúkoľvek pevnú zem. Všetko sa so mnou totiž točí. Najviac sa točí kormidlo, raz doprava, potom zase doľava. Kapitán aby sa v tom vyznal.