nedeľa 30. januára 2005

Denník Kapitána 5

Dnes sme sa neplavili. V poslednej dobe sa čím ďalej tým menej plavíme. Chlapom je zima. Sú to padavky. Jano za mnou prišiel s nejakou prosbou: „Šéfe, mám taký nápad,“ začal. „No snáď nebude chcieť aj DVD prehrávač,“ napadlo mi. „Nemohli by sme kúpiť aj DVD prehrávač?“ „A DVD rekordér by si nechcel,“ pomyslel som si ešte, ale mlčal som. „No keby sa dalo, tak aj DVD rekordér.“ To som už nevydržal a skríkol som: „A modré z neba nechceš? Už aj sa pakuj z mojej kajuty, ty flákač!“ „Ale ja...“ „Padaj!“

Na chlapov treba byť prísny. Inak by zdiveli. Ako husi. Možno aj ako psy. Ktovie. Miestni sa dosť divili keď celá posádka naskákala do mora, ale čo mali tí moji chudáci robiť, keď som im to kázal. Ešte aj v tej mrazivej vode si niektorí ťukali na čelo, že čo som to vymyslel. Nuž chcel som ich trošku rozhýbať. Lenivé prasce sú to.

Ani dnes sme sa neplavili. 24. deň našej výpravy sme prežili v chatrči miestnych obyvateľov. Pri čaji s pálenkou. Dobre nám padla. Aj nás Afričania vyzbrojili nejakým materiálom na cestu. Pre dobro posádky som to všetko zabavil. Bude sa hodiť na poker. Zase chlapov oberiem o výplatu. Prachy sa musia točiť.

Dnes sa točil aj Jano. Furt sa okolo mňa motal. Stal sa z neho ešte väčší riťopich ako je Ďuri. Aj tak mu ten DVD prehrávač nekúpim. Rekordér možno, ale prehrávač nikdy. Fero mi tvrdil, že rekordér je drahší, ale ja mu neverím. Fero si rád vymýšľa. A kapitán som zatiaľ stále ja. Chlapi sú moc sprostý na to aby urobili vzburu.

25. deň. Už sme sa plavili. 12 metrov. Alebo tak nejak. Viac sa chlapom nechcelo sekať. Ale moja posádka sa z toho vysekať musí. Imrich na chvíľu opustil svoju záhradku a prišiel za mnou. Dostal geniálny nápad. Použijeme snežnú frézu. Ale chlapom sa to páčiť nebude. Motor totiž nevyrobí dostatočný výkon, tak budú musieť šlapať na statických bicykloch aby tú frézu poháňali.

Keď som chlapom povedal tú sťaby dobrú novinku takmer sa vzbúrili. Ale ako som už písal sú na to moc sprostý. Jano, ako môj momentálne najvernejší, v dobrej viere že je o krok bližšie k DVD rekordéru, začal šlapať ako prvý. Nasadil také tempo že o 20 minút už ležal s infúziou na ošetrovni. Fero šlapal tak 20 otáčok v hodine a Imrich sa z toho vyvliekol ako prezident frakcie Záhradkárov. Moc tej jeho frakcii neverím. Keď som sa chlapov pýtal že či sú členovia, nikto okrem Bélu mi to nepotvrdil. A aj Béla je len čestný člen. Asi Imrichovi tú frakciu zakážem.

26. deň. Chlapi makali na bicykloch a ja som sa spolu s Ďurim pustil do vypĺňania daňového priznania. Pošlem ho kráľovnej faxom. Ďuri do dotazníku, ktorý dostal pri nástupe do námorníctva, napísal že má ukončené ekonomické vzdelanie. Nejako tú školu musel flákať, vždy keď som sa ho totiž niečo opýtal odpovedal: „Neviem.“ Nuž ani ja som nevedel, tak som to nevyplnil. Keby na mňa vydali zatykač tak sa usadím niekde v zahraničí. Len v Afrike nie, pre Boha. Je tu zima.

Presekali sme sa asi 100 kilometrov na západ. Fero stále tvrdí že ideme na východ, ale ja si stále myslím že klame. On je už raz taký. Aj kompas schválne prerobil tak aby ukazoval na východ aj keď mierim na západ. Večer som tajne prepojil bicykle na kúrenie. Nech je teplejšie. Aj plastové poháre sa začali topiť ako chlapi makali. Pekne, pekne chlapci, o pár dní sme týmto tempom v Thajsku. Ej veru, dám si spraviť masáž. A Janovi kúpim rekordér, zaslúži si ho.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára