Dennik Kapitana 2

Plavíme sa prvý deň. Kráľovnú už nevidieť a Afriku tiež nie. Nejak sa zozimilo. Či to nebude tým že je február. Fero poctivo trénuje tenis. Keď už má tu raketu. Jano tajne namontoval satelit na hlavný sťažeň, práve vtedy keď bola posádka zaneprázdnená vyťahovaním kotvy. Zhodil ju práve Jano... že ma to hneď nenapadlo.

Víno nám už došlo, ale ako Imrich vraví „hrozno zasadili, chlastať budeme“. Tak sa teda teším.

Plavíme sa druhý deň. Jano sa zamkol vo svojej kajute a celý deň pozerá HBO. Už nám aj volali z polície že je u nás nejaký pirát alebo také čosi. Nuž neviem či tým mysleli Jana, lebo ten videl lebku iba na roentgene. Fero neustále omieľa že kráľovná potrebuje chlapa. Asi tým myslí seba. Už aj na karty dokreslil ku srdcovej dáme seba. A srdcového kráľa roztrhal a to zrovna vtedy keď mal Imrich na ruke hlášku. Skoro ho prizabil. Fero sa mu musel ospravedlniť a pohnojiť hrozno.

Doplavili sme sa k nejakému neznámemu ostrovu. Privítal nás tu obrovský nápis „Willkomen in Špicbergy“. Niečo mi hovorí že sme blízko k Afrike. Je nám veľká zima, Imrich sa hnevá že mu nerastie úroda. Že málo hnojíme. Miestny ľudia nás pozvali na oslavu. Neviem čo oslavujú ale ubezpečil som sa že nie sú ľudožrúti. Jedného som totiž vyprovokoval aby ma uhryzol do ruky a netváril sa pri tom nadšene. Aj keď to mohlo byť spôsobené mojím naslineným malíčkom v jeho uchu.

Ženy sú tu pekné, ale chladné. Vlastne ako všetko. Je tu všetkého nedostatok. Okrem zimy. Tú by mohli vyvážať. Aj som im to navrhol a oni odmietli. Fero sa dosť rozčertil a pekne im ponadával. Ešte že má Fero také skvelé nadávky, že mu nerozumeli. Teda jedno slovo rozumeli a aj o tom si mysleli že to znamená osievať. Potom však povedal niečo, čomu rozumeli až príliš dobre – vraj sa nám môžu vyhnojiť na hrozno. Asi to pochopili zle, pretože nás pichali vidlami. Hlavne do zadku. A vlastne aj inam. Tak sme zakričali na Jana, nech naštartuje a utiekli sme im.

Plavíme sa štvrtý deň. Špicbergy dávno za nami, posledného domorodca sme striasli dnes ráno. Ej, veru, držal sa ako kliešť. Asi primrzol. Ale už sa pustil, našťastie. Naštastie pre neho samozrejme, inak by sme ho utĺkli. Mrazenými mrkvami, ktoré vypestoval Imrich, ešte doma, v Londýne.

Jano vyliezol z kajuty. Rozprával asi hodinu o všetkých filmoch čo na HBO videl. My sme mu porozprávali našu príhodu z ostrova. Povedal že podobný film už videl a odmietal uznať že by to mohla byť realita. V podstate odmieta akúkoľvek realitu, hlavne služby. Veru je to tak, že podlahu nik nechce umývať. Ani ja nie. Veď som kapitán. A do Afriky sa doplavím. Aj keby ma to malo stáť celú posádku a zásobu mrkiev.