Cesta domov a vytuzena party.Po asi dvoch alebo troch umornych kilometroch nas opat dobieha Dupi a Kirso. Nasledne spolocnymi silami zdolavame kilak za kilakom a po desiatkach minut dosahujeme trojny bod hradze, kde sa obvykle oddeluju Petrzalcania. Tentokrat sa oddeluje aj Zuzka, pretoze ide ku Kirsovi.
Dupi ma nemiestne reci typu ze sa nejdeme ponahlat, lebo sa mu nechce, vzapati vsak nasadzuje rychlost 33km/h a ja mam co robit aby som to stihal aj ked sa veziem v jeho stope. Ak ma nepotiahol tak spadnem a nevstanem.
Takto ideme celu cestu domov, az na par vynimiek, ako je vjazd na most a tak podobne. Na najlepsom useku zihame 36 az 40km/h a to prosim pekne po asi 85 kilometroch. Konecne po dlhom case pocitujem tu cistu radost z bicyklovania. To je nieco naprosto uzasne. Endorfinov plne cievy, mohol by som ich predavat depresivnym maniakom.
Ked prichadzam domov vypocujem si obvykle hlasky, akoze som nic nejedol a ze kde sa tolko flakam a ze sa mam ucit... ale ved aj vy mate rodicov. Hodim rychlu sprchu (co sa v mojom pripade nestava casto, ale dnes je vynimocny den $$;-)$$ ) a este nieco zblajznem a vyrazam na Monikinu rozluckovu party.
Tam sa na mna usmievaju Kirso so Zuzkou, ze oni prisli len pred dvoma minutami a Monika asi pred piatimi. To znamena ze aj napriek niekolko hodinovemu zdrzaniu prichadzam vlastne na cas. Zazelame Monike stastnu cestu a dostane darceky. Palacinky a halusky v prasku, zaujimavu hraciu kocku na ktorej nie su bodky ci cisla, ale rozne polohy a taktiez tricko s certikmi ktory prevadzkuju tiez rozne polohy (vsak budu fotecky $$;-)$$ ).
Vsetci mi hovoria ze mam cerveny nos a ze som nejaky iny. Toz unaveny som a frnak mam cerveny bud z chlastu alebo zo Slnka. Tazko povedat co ma vacsiu silu $$:-i$$.
Ako tak sedim zistujem ze by bolo nacim aj odist, kedze posledny trolejbus mi odchadza asi o 10 minut. Venujem teda Monulienke posledne objatie na najblizsieho stvrt roka, ktore na fotke vyzera tak ze moje telo ma jej hlavu. Vymenime sa teda a potom ma jej telo moju hlavu. Tazko povedat co je lepsie.
Napokon trolejbus stiham a o pol hodinky uz som doma. Lahnem si do postele a rozmyslam o perfektnom dni, o prekonanych rekordoch a o tom kedy nieco take najblizsie zazijem.
Chcem sa podakovat Zuzke, Kirsovi a Dupimu ze nieco take zorganizovali a ze to so mnou vydrzali tych 9 hodin. Hlavne teda Zuzke, lebo ta musela moje kecy znasat najdlhsie $$:-))$$. Zaroven chcem nam vsetkym styrom musketierom pogratulovat k svetovemu vykonu.
// Este pridu slubovane fotecky... avsak kedy pridu netusim ani len ja //
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára