Asi som fakt defektny chlapec

O tom ako sa da prejst 20km bez funkcnej duse.Poviem vam vaznu vec. Ked svieti Slnko ide sa na bicykel. Ked sa ide na bicykel tak sa prudko zvysuje riziko defektu. Ak na tom bicykli sedim ja, tak je to riziko este 2x take. Ak je riziko defektu tak brutalne vysoke, je takmer nemozne ho nedostat.

Tak si slapem v pohodicke, ze sak sa nikam neponahlam, po normalnej ceste aby som nahodou nedostal defekt, ak by som siel po nejakej polnej cesticke plnej kamenov a vetrik fuka, slniecko svieti a je mi fajn.

Pridem na koniec, otocim to, reku vetrik mi bude fukat do chrbta a ja budem zihat 30. Omyl. Ziham 25 a makam jak somar. Tazny somar. Rozmyslam az sa mi z kecky pari a za chvilu mi to docvakne. To moze byt jedine defekt, letmo hodim ockom po zadnom kolese a co nevidim - splasnute jak moje bankove konto zaciatkom septembra (toto leto bude nakladne $$:-i$$).

Zastavim a nafukam ho. Zda sa byt v pohode, mozno som sa fakt unahlil a defekt to nie je... Dalsi omyl. O par stoviek metrov je koleso opat vyfuknute. Nevzdavam to a opat ho nafukam. Nepojdem pesi 20 kilakov. Lenze za chvilu idem opat na prazdnej dusi... nepekna vec.

Takto to opakujem asi 4 kilometre. Rozhodnem sa pre riskantny krok - vymenit dusu. Ej, veru tazko chlapce. Neni sanca. Plast je tuhy ako minister financii pri vytvarani rozpoctu. Lenze nechcem si ho znicit a tak radsej slapem vedla bajku nadhernou vychadzkovou rychlostou 5 az 6 km/h. Po chvili ma to nebavi a dlabem do plastu aj duse a sadam na bicykel.

Okoloiduci na mna pozeraju ako na zjavenie Panny Marie a sa tvarim akoze sa nic nedeje. Napokon dorazim domov a moj milovany tato mi spravi defekt... ked uz som ten defektny chlapec $$:-))$$.