Dedinky 2006, deň piaty

Ako nás opustili dvaja kamarátiAj keď mám momentálne veľmi divný duševný status, obohatím vás ďalším famóznym článkom, ako obvykle $$;-)$$. Utorok začal strašne neobvykle. Výdatnými raňajkami. Chápem, už sa z toho stáva klišé, ale ja tam fakt strašne žeriem. Plánovaná bola akási túra a na akúsi túru sa skutočne aj šlo. Aby sme sa po day-off, ktorý bol v pondelok, príliš neunavili, išli sme na Geravy lanovkou. To vám bol fakt zaujímavý zážitok, niečo nepredstaviteľného. Musím sa priznať, že som sa trochu aj bál, ale bolo to v pohode $$:-)$$. Počas túry sme si už ako obvykle robili srandu z Dupiho, že je moc ukecaný, kecali sme s Jancom o nesmrteľnosti chrústa a smiali sme sa s Yfqou. Keď už sa zdalo, že túra bude túrovite nudná, objavili sme mŕtveho jeleňa. Prekvapilo ma, že ma neprekvapil pohľad na mŕtve zviera. Ten jeleň bol prekrásny, aj keď mal bok rozožratý muchami. Nádherné obrovské parožie bezvládne ležalo na zemi a my sme nemohli odpútať pohľady. Napokon sme však išli ďalej a uvideli sme ďalšie fantastické zviera. Hada. Tentokrát živého. Vretenica, zmija, najjedovatejší (jediný jedovatý $$:-i$$) had na území Slovenska. Chvíľu sme sa s ním "hrali", ale tiež sme tam nemohli stáť večne a hlavne sme nechceli pocítiť jeho tesáky na tele. Po návrate domov som dostal náhly nával inšpirácie a v paintbrushi / Malování som vyrobil tzv. kompostačnú fotku, ktorú z logických dôvodov neuvidíte a navyše sa za ňu aj trochu hanbím (takmer rovnako ako za HP - PDS, o ktorom sa dozviete o pár dní neskôr v cykle AfterCon). Nuž a ako každý večer, aj tento večer sa pilo. Pilo sa veľmi, lebo v stredu ráno odchádzal JT a Domino. Takže sme sa s nimi patrične rozlúčili. Lanovka. Náročný komentár, čo poviete? Tam úplne hore je cintorín a my bývame tam, kde to nie je vidieť $$:-))$$ Jeleň. Had. Toto by som nazval: Veľmi divná hromadka $$:-))$$. A toto je zase Jakov extrémny tanečný výkon. Prepáčte za tie skazené komentáre pri fotkách, kebyže som vo svojej koži, bolo by to o niečom inom, ale môj divný duševný status sa pomaly mení na nasratosť, lebo som si začal uvedomovať jednu vec... ach jaj.