Nahrávky Potomka, X.

Koniec„Vy nemáte čas?“ „Asi sa ti donieslo, že ja, Veľká Pomstiteľka, sa chystám zničiť svet.“ „Prečo?“ „Už len tebe to budem vysvetľovať, to nemyslíš vážne. Postačí ti informácia, že na to použijem vlastnoručne vyrobenú zbraň. Generátor obrovského množstva energie. Vyrobila som ho za pomoci materiálu, ktorý poháňal loď môjho manžela. Toho sviniara.“ Na chvíľu Minerva ustrnula. Potomok bol veľmi zmätený a v pästi pevne zvieral artefakt. Pozrel sa dolu a videl ako sa Afína i Masíja zo všetkých síl sústredili. Zrazu sa mu v hlave objavila myšlienka na krv. Na vlastnú tmavočervenú životodárnu tekutinu. Vedel, že nemá priveľa času. 1740 – podvečer „Postačí ak nastavím generátor na preťaženie. O sladkých 180 sekúnd bude po všetkom. Povrch Zeme splynie do jednej homogénnej beztvarej masy.“ Potomok vytiahol nôž, o ktorom ani netušil, že ho má pri sebe. Neskôr ho napadlo, že mu ho do vrecka dala Masíja mladšia ešte u nich v dome. 1740 – podvečer „Snáď sa mi nechceš vyhrážať týmto nožíčkom. Nemusím ti dúfam vysvetľovať, že ak by generátor dopadol teraz na zem, tak by spôsobil obrovské škody? Nezničil by síce celý život, ale na Európu by to v pohode stačilo.“ „Nie, to nechcem“ Potomok vedel presne čo musí robiť. Zdvihol nôž do výšky a druhú ruku otočil dlaňou nahor a naplno ju roztvoril. Zarezal do nej. Minerva na výjav iba vydesene pozerala. Potomok neváhal ani sekundu a vložil si do porezanej dlane artefakt. Začal naberať rôzne farby. 1740 – podvečer „Preťaženie presne o 180 sekúnd. Zbohom, fešáčik.“ „Zbohom tetuška!“ Aj keď ťažko krvácal, zvládol ženu zhodiť z helikoptéry. Na mieste zomrela. Priložil dlaň s artefaktom ku generátoru, ktorý vydával čoraz nepríjemnejší zvuk. Zvuk ustával a Potomok cítil ako slabne. Vedel, že sa už dlho na nohách neudrží. Musel však vydržať kvôli ľudstvu. Na moment zaváhal a prerušil kontakt s generátorom. Opäť sa zvuk zhoršil a nabral na intenzite. Potomok však prekonal bolesť a z vypätím všetkých síl zabránil katastrofe. Hrozba bola zažehnaná. Masíja s Afínou dokázali vrtuľník dostať bezpečne na pevnú zem. 1740, na ďalší deň – ráno „Svoju úlohu som splnil. Neviem čím bola moja krv taká výnimočná. Afína mi povedala, že sa to nesmiem dozvedieť, inak by som všetko skazil. Hm. Divné. Dnes sa pokúsim dostať naspäť do svojej doby, k rodičom. K práci. K priateľom.“ Masíja mladšia bola smutná. Aj Potomok bol nešťastný, ale vedel, že by sa mal vrátiť. Vplížil sa teda do prístavu a nastúpil na loď. Našiel stroj času a pokúsil sa nastaviť rok 2138. Stroj času nereagoval. Potomok vyskúšal všetky možné aj nemožné alternatívy až dospel k názoru, že stroj času sa musel pokaziť. 1740 – poludnie „Zostal som trčať v tejto dobe. V stredoveku. Už nikdy neuvidím svojich blízkych, ale už teraz viem, že som si vlastne svojich blízkych našiel tu. Nikdy sa nedozviem, kto bola vlastne Minerva Kapitánová. Nie je dôležité naplniť svoj osud. Dôležité je sa s ním zmie...“ Vtedy mu došli baterky. Iba sklopil zrak a Masíja mladšia ho pohladila po tvári. Usmial sa. Koniec koncov. Tak dúfam, že sa vám to páčilo a že to moc nevybočilo z môjho kvalitatívneho štandardu smerom nadol. Ďalšiu zo série poviedok si radšej neplánujem na presný dátum, pretože keď to príde, tak to príde. Nahrávky potomka sa mi písali hádam zatiaľ najlepšie, mal som ich napísané behom 7-8 dní, čo je vskutku rekord. 24680 znakov behom 258 minút. Tak, snáď sa uvidíme zase hádam o také štyri mesiace. Ale nič nesľubujem. Ako obvykle.