štvrtok 12. októbra 2006

Nahrávky Potomka, III.

Proroctvo Afíny15.06.2138 – 12:11 „Dnes zase zmizlo jedno lietadlo v Emdeckej zóne.“ „Fakt? Hm. Podľa mňa je to výmysel. Ako kedysi Bermudský trojuholník.“ „Bermudské čo?“ „Trojuholník. Oblasť niekde v severnom Atlantiku. Mizli tam lode a lietadlá a tak.“ Potomok radšej diktafón vypol. Obedné reči nikdy nikam neviedli a navyše bol v jedálni privysoký šum. Nehovoriac o tom, že Emdeckú zónu považoval skutočne za výmysel. Po práci sa privítal s Merualom, ktorý už skučal od hladu a otvoril mu konzervu. Ten sa s chuťou pustil do jedla a Potomok sa spokojne vybral k rodičom. Ešte predtým nezabudol dať do diktafónu čerstvo nabité baterky. Očakával dlhý a vyčerpávajúci rozhovor. 15.06.2138 – 16:37 „Tak som tu. Stojím pred dverami bytu, ktorý bol ešte do včera mojím domovom. A čaká ma niečo z čoho mám strach. No čo už. Vstúpim.“ Zvítal sa s rodičmi, mama mu hneď začala nanucovať jedlo so slovami „Odkedy si od nás odišiel, tak si nejako schudol“ a otec sa tváril namrzene. Potomok šikovne zapol diktafón a pýtal sa. 15.06.2138 – 16:40 „Tak o akom proroctve si to vravela, mami?“ „Kedysi dávno žila žena menom Afína. Bola to tvoja pra pra ... no proste babička. A bola to čarodejnica.“ „Kchch... Čože to bola?“ „Čarodejnica. Dokázala predpovedať budúcnosť. Napokon ju upálili. Túto legendu si ústne podávajú všetky ženy v našej línii už 400 rokov.“ Otec sa stále tváril namrzene a Potomok začínal chápať prečo tomu bolo tak. Nechápal však, čo sa mu to snaží nahovoriť jeho matka, ktorú doteraz považoval za celkom inteligentnú ženu. 15.06.2138 – 16:41 „A tá...“ „Afína.“ „...Afína, ako vravíš, vyriekla to proroctvo?“ „Presne tak. Raz sa jej zjavilo videnie a v ňom bol akýsi potomok, loď a veľmi mocné palivo. Plutónium. Rozlúštiť proroctvo sa podarilo až jej dcére a to pár dní po Afíninej smrti.“ „Hm. Tak ako znelo to proroctvo?“ „Presné znenie nepozná nikto. Vraví sa však, že to bolo asi takto: ‚A príde mladý muž, Potomkom sa bude zovať, z časov budúcich k nám pripláva na lodi zo železa, na lodi obrovskej a svet zachráni od katastrofy nebeskej. Tisíce životov v ohrození budú, však on nebojácne pekelný stroj zastaví a mier prinesie.‘ Myslím, že takto.“ „Uff... uff“ „Moja reč synu, moja reč.“ „Ty... ty si o tom vedel, oci?“ „Ja som sa na to snažil celý život zabudnúť, syn môj. Veru tak, zabudnúť.“ Potomok radšej diktafón vypol a zvyšok večera premýšľal o proroctve a babičke Afíne. Ešte netušil, že mu matka do vrecka saka prepašovala lístok s veľmi dôležitou správou.

5 komentárov:

  1. a proč ho pojmenovali Potomek, když o tom proroctví věděli? :D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Za prve ho nemuseli povazovat za pravdive a za druhe pri pomenovavani dietata nemyslis na 400 rokov stare veci ;) A za tretie to tak malo byt :)) A za stvrte v tom proroctve sa iba hovori, ze sa potomkom bude zovat, t.j. nazyvat, nie ze sa tak bude volat. Neboj, mam to premakane

    OdpovedaťOdstrániť
  3. a oni by mu říkali tak vážně o něčem, co si myslej, že je nepravdivý? a tak dál.. mno, nepřesvědčil jsi mě, ale ani jáá tě nepřesvědčím :D

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Super. Začíná se to krásně zamotávat.

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Lenka: Od kedy ho pomenovali uplynulo 22 rokov a pocas tohto obdobia sa mohlo stat vela udalosti, ktore zmenili ich nazor. Ku prikladu kocur Merual...

    Kiti: A zamota sa to este trosku viac :-)

    OdpovedaťOdstrániť