Nahrávky Potomka, IV.

Časová schránka vo Venemapatirili16.06.2138 – 01:05 „Zobudil ma znovu ten sen. Bol som kapitánom tej lode a mávala mi akási žena. Tučná žena.“ 16.06.2138 – 01:29 „Znovu ma zobudil. Hnusný, stále sa opakujúci a predsa vždy iný sen. A čo má tá loď spoločné s proroctvom?“ 16.06.2138 – 02:17 „Toto nie je normálne. Zajtra... vlastne dnes musím ísť do práce. Potrebujem sa poriadne vyspať!“ Potomok radšej vstal z postele a zohrial si mlieko. Teplé mlieko ho dokázalo vždy uspať. Merual, nočný zver, zachytil pachovú stopu mlieka a začal kňučať. Potomkovi sa ho uľútostilo a nalial mu trochu do misky. Merual spokojne pil. Po tejto spánkovej prestávke Potomok bez problémov zaspal a zobudil sa až ráno. Plánoval ísť ako obvykle do práce a už si vkladal kľúče od bytu do vrecka, keď narazil na papierik od matky. V okamihu zapol diktafón a začal čítať. 16.06.2138 – 7:13 „Nepovedali sme ti všetko. Tvoj pradedo začiatkom minulého storočia skúmal loď na atómový pohon a následne sa vydal po stopách svojho deda, kapitána tejto lode.“ Potomkovi to nedávalo najmenší zmysel. Ako mohol byť dedo jeho pradeda kapitánom atómovej lode? Veď musel žiť ešte vo Viktoriánskej ére. „Všetky potrebné dokumenty po pátraní uložil do časovej schránky, ktorá sa však otvorila už pred desiatkami rokov. Máme jej približnú polohu a zostáva nám len dúfať, že z jej obsahu niečo zostalo.“ Nasledovali koordináty k časovej schránke. Potomok precízne premýšľal a nevedel sa rozhodnúť, či by mal hľadať časovú schránku s neznámym a možno dávno strateným obsahom, alebo na celú túto nepríjemnú situáciu len tak zabudnúť. Vtedy sa ho zmocnila obrovská bolesť hlavy a mal dojem ako by sa mu pred očami premietalo utrpenie státisícov ľudí počas stoviek rokov. Vojny, choroby, hladomory. Niečo mu hovorilo, že časovú schránku proste nájsť musí a nemohol s týmto pocitom bojovať. Vydal sa teda na sever. Na sever do Venemapatirili. Venemapatirili bola nenápadná dedinka v severnej Indii. Potomkovi netrvalo ani 2 hodiny kým tam dorazil. Vedel, že tu zomrel jeho dedko, ktorý sa živil ako archeológ. 16.06.2138 – 9:02 „Tak. Som na hranici lesa, v ktorom by mala byť časová schránka. Podľa môjho GPS zariadenia som od nej necelých 200 metrov. Stačí prejsť pár krokov a záhada bude vyriešená.“ 16.06.2138 – 9:04 „Práve som objavil schránku. Pokúsim sa ju teraz otvoriť.“ Škrabot, klepkanie a hlasný hlboký dych. Napokon zhrozený výkrik. 16.06.2138 – 9:05 „Fuj! To je nechutné! Objavil som v schránke hlavu, ktorá má v čele zatlčený klinec s papierovým odkazom.“ Potomok sa chvíľu spamätával z práve objavenej časti tela a potom začal čítať lístok.