Merual

Ako som ho spoznalAhoj, volám sa Santer. Pred tým než som ho spoznal som bol iba obyčajným zbojníkom. On ma doviedol na správnu cestu. Nebyť jeho, tak zostanem iba ovečkou vo vlčom lese. On ma naučil ako kradnúť. Tento príbeh bude o ňom - o Merualovi, skutočnom kráľovi zbojníkov. Ak čakáte príbeh o niekom vznešenom, kto bohatým bral a chudobným dával, budete veľmi sklamaní. Meruel bol síce pán Zlodej, ale kradol všetkým od detí až po kráľovnú. Raz ukradol ruku malomocnému. Taký bol Merual. Bol piatok a ja som týždeň nič nejedol. Nikdy v živote som nepracoval a keď mi v štrnástich zomrela moja dvadsaťosemročná matka, zlodejina bola pre mňa jasnou voľbou. Čoskoro som zistil, že v tom nie som dobrý, ale už bolo neskoro. Na moju hlavu bola vypísaná odmena 1000 zlatých. Na iné časti tela aj viac. Ale späť k môjmu osudnému piatku. Stál som schovaný za stromom a čakal som na koč nejakého bohatého šľachtica. Trénoval som si ako vyskočím spoza stromu a zakričím "Bohu dušu a mne dukáty!" Rozmýšľal som aj nad "Navaľ prachy ty chumaj!" ale bol som dosť nervózny už z toho, že som zbraň nahradil malým konárom schovaným pod košeľou. Začul som ako sa blíži konský záprah aj s kočom. Pripravil som sa a vyskočil som. Na moje prekvapenie už pred kočom stál nejaký chlapík, kričal čosi ako "Hele, hele, hele", mal pootvorený kabát a jemne pohupoval panvou. Z koča vystúpila Ona - Kráľovná a hodila exhibicionistovi mešec so slovami "Chudáčik, príroda ťa veľmi neobdarila. Ale neboj sa, aj malý Gašparko zahrá veľké divadlo." Potom so smiechom zavelila kočišovi a zmizla v prachu. Keď sa onen človek opäť zahalil, predstavil sa mi: "Sevas, som Merual." Nezmohol som sa na nič iné než na "Santer," pričom držku som mal nebezpečne otvorenú. Narval mi do úst jablko a tak som získal nového priateľa. Priateľa na celý život.