Merual IV.

Ako som ju spoznalPrebudenie bolo milé. Koza mi vylizovala ksicht. Ani by mi to neprekážalo keby predným kopytom nestála v mojom rozkroku. Nahodil som teda sopránový falzet a zrúkol som: "Vypadni, ty krava!" Zistil som, že nadávať kozám do kráv nemá valný efekt, pretože na mňa to zviera pozeralo veľmi zmätene a začalo mi obžierať klobúk. Klobúk to bol vzácny, mal som ho po babičke. Zbehol som dolu do kuchyne, že si splaším nejaké raňajky. Za stolom už sedel Merual, ale bol akýsi divný. Za noc si oholil fúzy a bradu, ale čo bolo ešte prekvapivejšie - narástli mu dlhé vlasy a čo bolo úplne najsamnajviacnajprekvapivejšie - narástli mu aj prsia. A celkovo vyzeral nejak divne v tej čipkovanej nočnej košeli. "Dobré ráno, som Meriel, Merualova sestra - dvojča." Opäť som sa nezmohol na viac než na úbohé "Santer," s nepekným roztvorením ústnej dutiny, v ktorej mi okamžite skončilo jablko. Nechápem čo s tými jablkami furt majú. Aby som to skrátil - o sedem mesiacov nám Merual vystrojil bohatú svadbu. Prišla celá rodina - koza, dve ovce, kohút a štyri sliepky. Dokonca aj zatúlaná mačka zacítila pečenú bravčovinu. Osobne netuším ako je to možné, lebo sme mali pečené kurence. Stehienko bolo skutočne lahodné, ale len do chvíle, keď mi Merual prezradil, že je potkanie. Opýtal sa ma: "A čo ja kradnem aby som mohol kupovať hydinu?" Nuž odpovedal som po pravde: "Tak dobrý zlodej fakt nie si." Ale svadba to bola pekná. A to sme sa brať ani nemuseli. Dcérku sme určite splodili počas svadobnej noci, lebo sa nám narodila presne 6 mesiacov po nej. Že bola Meriel šikovná som vedel dávno, ale že dokáže skrátiť tehotenstvo na 2/3 ma prekvapilo. Taká bola Meriel.