Merual III.

Ako som sa dostal do jeho domu.Na ďalší deň sme sa len tak poflakovali, Merual mi prezradil ako si na istú dobu zmenil meno na Robina Hooda aby ho neprenasledovali strážci zákona. Netrvalo to dlho a zatkli ho za zločiny spáchané 150 rokov pred jeho narodením práve Robinom Hoodom. Potom mi predviedol ďalšiu so svojich neprekonateľných fínt. Ľahol si na zem a predsieral zranenie. Očakávali sme totiž kňaza, ktorý si vybehol na koni. Na našu smolu, respektíve mne to bolo viac-menej jedno, to Merual bol ten, čo skončil pod kopytami, sa prirútil tučný starosta. Zastal a nevinne sa Meruala spýtal: "Stalo sa vám niečo, priateľu?" Som si istý, že Merualovou hlavou behali všetky verejne známe nadávky a určite aj zopár, čo práve vymyslel. Dohral to však do konca, Shakespeare mohol ľutovať, že prišiel o takéhoto herca. Každopádne sme starostu obrali doslova aj o gate. Aj keď nám obom boli veľké. Merual veselo vyskočil na jeho koňa a v okamihu zase veselo spadol. Koňa som teda zhabal ja a dolámaný Merual musel pešíkovať. Po asi štyroch veselých historkách s kráľovnou sa mi konečne podarilo zacpať Merualovu držku jablkom. Večer som už bol tak unavený, že by som si rád dal kakao, ale bohužiaľ sme vtedy kakao nepoznali. Keď sme teda prišli k Merualovmu domu, o ktorom som si pôvodne myslel, že jeho majiteľ zomrel bez potomkov a Merual si ho jednoducho zabral, dal som si iba čaj s mliekom. Mlieko bolo síce kozie, takže to chutilo ako zhnité zemiaky (ktoré sme vtedy vlastne tiež nepoznali), ale bol som zvyknutý aj na horšie. Potom mi Merual prezradil ako vlastne prišiel k tomu domu. Keď mi to rozprával, neveril som vlastným očiam. A vlastne ani ušiam. Povedal mi, že jeho majiteľ zomrel bezdetný a Merual is dom jednoducho zabral. Taký bol Merual.