Merual II.

Ako som sa ho prestal báťMerual ma nikdy neprestal prekvapovať. Keď mi vyrozprával svoj životný príbeh nemohol som inak než ho ľutovať. Bol rozhodne tým najnešťastnejším človekom na Zemi a v priľahlom území. Vo vašej dobe by bol skvelým vysokoškolákom. Mal tú správnu dávku lenivosti a inteligencie. Ale Merual žiadnu univerzitu nevidel ani len z rýchlika. Už len preto, že sme rýchliky nemali. V našej dobe však Merual nenašiel uplatnenie. Skúšal všetko - písal básne, hral na balalajku, hral divadlo... vo všetkom bol dobrý, ale nie dosť dobrý. Vždy bol tým druhým. Z divadelného súboru ho vyhodil samotný Shakespeare. To však malo pôvod v tom, že bol Merual stále pod parou a nechodil na skúšky. Po našom piatkovom stretnutí sme dlho mlčali. Ja hlavne preto, že som jedol jedno jablko za druhým. A Merual preto, že testoval každú jednu mincu, čo mu dala kráľovná. Keď som dojedol, opýtal som sa ho, čo plánuje na zajtra. Osudová chyba. Chytil ma pod krkom a zakričal mi rovno do ucha: "Merual nič neplánuje!" Až mi z vlasov vyskákali vši. Vydesilo ma to. Vydesilo ma keď o sebe niekto hovoril v tretej osobe. Ale aj taký bol Merual. Nasledovala naša prvá spoločná noc. Bál som sa. Zem tu v Anglicku bola vždy vlhká a ja som nechcel ochorieť. Bál som sa aj Meruala... aj keď po tom čo som videl jeho pracovný nástroj... taký malý nožík som fakt ešte nevidel. Ale Merual s ním zvládal veľké veci. Napríklad nakrájať jablko, alebo narezať vetvičky na oheň. Horšie bolo, že sme nemali kresadlo. Vtedy ma Merual opäť prekvapil. Vraj bol v minulosti medzi Indiánmi pri Amazonke. Dostal sa tam náhodou, keď v Afrike zakopol o loď a spadol do podpalubia. Každopádne ho Wigwambovia naušili vyvolávať búrky. Tak teraz vyvolal krátku búrku, stačil jeden dobre mierený blesk a mali sme oheň. Merual opiekol veveričku a tak sme mali aj skvelú večeru. Už nikdy som sa pri Merualovi nebál.