Prvú hydru som udolal.

Lenže čo tie ďalšie potvory?Najprv určite nepoteším to (ne)zanedbateľné percento fanúšikov Meruala mladšieho. Tento príspevok totiž oddiali vyvrcholenie fantastickej série o jeden nekonečný deň. Následne však poteším to (ne)zanedbateľné percento odporcov Meruala mladšieho. Lebo tento príspevok preruší (ak si odmyslíme Garfielda 52) tú nečítateľnú aj keď fantastickú sériu. K hydre spomínanej v titulku sa vrátim onedlho. Teraz sa budem na pár riadkoch venovať sobotnej oslave, ktorej som sa zúčastnil. Katka mala 22 rokov (to mala síce už dávno, aj keď zlé jazyky tvrdia, že má len dvadsať, horšie jazyky, že má len osemnásť) a Monika úplne nečakane meniny. To bolo síce tiež dávno (dokonca v ten istý deň, predstavte si) ale prečo to neosláviť, keď je čas, no nie? Takže... za spomenutie stojí Katkina parochňa červenej farby, pretože v nej (ako som bol býval povedal onoho času na oslave) vyzerá ako klaun z McDonald's. Istý Ronald McDonald. A fakt, že hej. Avšak neplatí to pre všetky osoby. Taký JaKo (ako som tiež bol býval poznamenal na onej oslave) v nej vyzerá ako ruská prostitútka. Každý tak ako si zaslúži. Keď som Katke gratuloval so slovami "Všetko najlepšie k tvojim 22. narodeninám" opýtala sa, že kto ju bonzol, veď každému tvrdí, že má 20 (takže ona bude asi jeden z tých zlých jazykov!). Nuž odhliadnuc od toho, že je narodená v ten istý rok ako ja a že minulý rok mala 21, som jej odpovedal, že "Ja viem predsa všetko!". Tak som dostal prezývku ujo Google. Snáď sa neujme. Už som si zvykol na Jimiho. V podniku bolo pomerne prázdno a my sme robili celkom dobrý kšeft (Juro, Katkin priateľ, objednával fernety ako na bežiacom páse, ani ich pomaly nemal kto piť...) a tak nám teta obsluha priniesla šampanské. Kopa ľudí odmietla (už ste mali 4 fernety a na to šampus? Nezažil som, ale počul som, že to nie je dobrá skúsenosť) tak zostalo viac nám - verným. Hlava ma nebolela. Nuž a poďme k tej hydre. Vlastne ešte nie tak úplne. Prišiel som ráno do školy a na chodbe stretám spolužiakov. "Čau" "Nazdar," odzdravím. "Chceš vidieť potopu?" Ja: "Nie." "Tak choď ďalej." Ej veru, išiel som ďalej. A uvidel som. Potopu som uvidel. Predstavte si akademickú pôdu po ktorej kráčali najlepšie mozgy Slovenska (bejvávalo) a zrazu tam je voda. Veľa vody. Potopa. Veľká potopa. Upratovačky to utierali a utierali a voda tiekla a tiekla. Nemám tušenia čo sa tam stalo ale voda tiekla ešte keď som si onedlho išiel vytlačiť zadanie o vláčikoch. Mimochodom, za ten projekt sme s kolegom dostali 55 bodov z 50. A potom že som flákač. Vláčiky ma bavia. Hydra prišla. Teda pani inžinierka prišla a s ňou aj hydra. To akože skúška. Z predmetu, z ktorého som mal zápočet spomínaných 55 bodov z 50, pričom na úspešné ukončenie predmetu treba magických 56. Houby. Finta. Hydra vyžaduje minimálne 20 zo skúšky. Fuj. Nevadí. Niečo som tam popísal, miestami to snáď aj zmysel dávalo... A ak nebude, tak sa nezabijem. Sú aj dôležitejšie veci. Ako napríklad to či zajtra výjde Slnko. Zatiaľ svieti, ale kto vie čo bude zajtra? (Ak ste sa tešili, že ste sa zbavili (aspoň na chvíľu Meruala) tak ste sa, ako vidíte, mýlili. Merual skončil, štýl zostáva. Páči sa mi to... bude sa musieť aj vám. Aj slogan blogu treba zmeniť - Všetko pre pisateľa™)