Merual mladší III.

Ako sme si zarábali v LiverpooleV Liverpoole nás uvítali viac ako priateľsky. Asi tu majú s menami Ringo Starr a George Harrison dobré skúsenosti. Pod týmito menami sme sa im totiž predstavili. Ihneď sme sa spriatelili s vedúcim prístavu a netrvalo to ani sedem štamperlíkov a dovolil nám nahliadnuť do záznamov z obdobia môjho otca. Stačil mi pohľad na jediné meno a vedel som, kam treba ísť. John Lennon. Tak hlúpe a neprspektívne meno si mohol zvoliť jedine môj otec. A ešte tá destinácia... no s pánom bohom. Bohužiaľ sme boli totálne na mizine a jablká tu nikde nechceli vykupovať. Naša šanca prišla s loďou vezúcou kozy. Zohnali sme si teda kostým kozy a pokúsili sme sa prepracovať na palubu. Akosi nás prezradilo nefunkčné vemeno, takže tento plán nevyšiel. Zostávalo nám jediné - dať sa na hudobnú dráhu. Nemali sme žiadne elektrické gitary, ani bicie, pretože tieto veci za našich čias nejestvovali. Mali sme jednu pokazenú balalajku a niečo, čo sa takmer úplne, ale nie celkom presne podobalo na benjo. Dlho predlho sme rozmýšľali nad názvom kapely. Merual mladší navrhoval "Šváby", ja som sa prikláňal k názvu "Chrobáky". Zvolili sme taký anglický kompromis, že "Beatles". A ešte sme pred to dali "the" nech je to akčnejšie. Veľký úspech sme nezaznamenali, pretože sme nemali manažéra a ani dobrého basistu. Manažéra sme zohnali v prvej krčme. Chudák, bol tak spitý, že ani nevedel akú zmluvu to podpisuje. Bol to však írsky Žid, geniálna manažérska kombinácia. Neskôr sme vypísali konkurz na basistu. Prišli traja ľudia, z toho dvaja omylom. Výber sme teda mali zjednodušený a víťazne z konkurzu vyšiel náš tretí člen - Paul McCartney. Po pár koncertoch v okolí Liverpoolu sme zarobili množstvo peňazí a manažér nám dohodil kšeft až v ďalekom Hamburgu. Nechcel som však kvôli kariére opustiť rodinu a onedlho nás aj s Merualom mladším viezla loď za mojím otcom. Do Afriky.