Pardubický SG zraz, časť prvá

Ako sme sa pozerali na AS(s) $$:-i$$Zacalo to tym, ze sa mi ZuSka stazovala, ze nebude moct ist na SG zraz, ktory mal byt v Pardubiciach. Potom vypadla na prax do Pece pod Snezkou a kontakt s nou bol takmer nulovy. Avsak napriek takmer nulovemu kontaktu sme sa napokon dohodli, ze k nim na jeden den mozem prist a spolu s celou partou pojdeme na "zraz" $$:-))$$. Tak som si v stredu kupil listok na flááák a v sobotu velmi skoro rano (cca 5:45) som vyrazil smerom na Hlavnu Stanicu. Este ze ma tato odviezol, aj ked zdoraznujem, ze som bol rozhodnuty tam ist trolejbusom. To by som vsak nemohol mat prehnane starostlivu matku $$:-i$$. Nuz a potom nasledovala (inak uz par mesiacov rozmyslam ako nahradit slova "potom" pripadne to dlhsie "nasledoval/a/o ... a nic ma zatial nenapadlo $$:-))$$) tri hodiny trvajuca nudna cesta. Teda ak nepocitam prvych 5 minut co som jednej (podla mojho dojmu little dusevne postihnutej... odhadoval by som ju na 70 IQ $$:-)$$) holcine pomohol s lyzami a kufrom hore a poslednych 5 minut co som jej s tymi vecami pomohol dole $$:-))$$. Ale na Hlavním Nádraží v Pardubiciach uz na mna cakali ZuSka s Incikom. O par minut sme sa zvitali s Leňulkou a vyrazili sme za Janou. Ked uz sme mali aj Janu (ktora mala najprv nejake technicke problemy so zipsom na bunde, takze si vzala oranzovu bundu - presne taku istu aku mala ZuSka $$;-)$$) tak sme sa vratili na nádro (pozor nie ňadro, ako tomu zvyknu hovorit isty jedinci $$:-i$$) aby sme tam pockali na zvysok zrazenia sa chtivych stargejtakov. Tak sme tam chvilu idlili, ked tu zrazu malo prist Pendolino, tak ZuSku napadlo (no napadlo je nevhodne slovo... proste si predstavte 5 rocne decko, ked mu date nejaky darcek, ako sa mu rozziaria ocicka... no tak nejak sa zatvarila $$:-i$$) ze to nutne musi vidiet. Tak sme sa prebehli na nastupiste, pockali kym prislo a opat odislo Pendolino a vratili sme sa spat do cakarne $$:-))$$. Tam som bol obtiahnuty o (prvych) 10 korun na pardubicku MHD. A po urcitom case (a niekolkych cokoladovych vyrobkoch) sme vyrazili ... sme proste vyrazili tam $$:-i$$. Teda... isli sme na trolejbus a z konecnej sme mali ist na Kuňku (a.k.a. Kunětická Hora). To sa lahko povie... avsak skuste ist niekam, ked vas vedie to blondate stvorenie $$:-i$$. Kazdopadne sme tam nejako dorazili (az ma nozicky boleli $$:-(($$) a to dokonca s malymi stratami (utrpeli najma Leňulkine nove biele tenisky (nuz tak co viac dodat, nez to, ze je tiez blond $$:-i$$) $$;-)$$). Okrem toho, ze sme boli na hore, sme boli aj pomerne hore $$:-i$$ a tak sme sa "rozlozili" na miestnych polozrucanych hradbach. Po istom case (a hlavne po tom ako si ZuSka s Janou a Incikom doplnili zasoby a ja som naopak nejake zasoby vypustil $$:-i$$ (inak tak ma napada, ze som mal konecne sancu vymocit do snehu svoje meno a neurobil som to... no nie som ja magor? $$:-i$$)) sme sa isli smiat na "bojovnikoch". Ono totiz ty aktivnejsi "zrazenia sa chtivi" hrali AirSoft (nami akcne premenovany na AS(s) $$:-))$$). Ako sa tak hrali a my sme sa smiali, ZuSku stale viac a viac lakal blizky svah (podotykam ze veeelmi strmy svah). Ako ju tak lakal, tak nevahala a zbehla kusok nizsie. Svah ju lakal (furt je to lákal a nie ľakal $$;-)$$) stale viac a viac, tak poziadala Janu o igelitku, ze sa smykne dole. Toz... smykla sa Jana po peknom krasnom hneduckom mazlavom blate $$:-i$$ a oranzova bunda nadobudla mnohe dalsie farby $$:-))$$. Akoby to nebolo uz tak dost, ZuSka sa rozosmiala natolko, ze si to sinula rovno az dole, nasledovana o niekolko desiatok sekund Janou $$:-))$$. Ked sme sa teda konecne dosmiali, vratili sme sa k bufetu, kde sme niektori oddychovali a niektori nicili detske preliezacky (ano, hadate spravne, bola to ona $$:-i$$). Uspesne sme sa dockali busu, ktory nas zaviezol spat do Pardubic a tam zacala druha cast vikendoveho dobrodruzstva. Pokracovanie (snad) uz zajtra $$;-)$$