Zápisky Archeológa

BonusTrochu som smejdil na starom pocitaci, lebo som hladal svoju knihu (inak je celkom fajn, mal by som ju dopisat) a objavil som povodne Zapisky Archeologa. Tak som si myslel ze vam to sem hodim $$:-)$$. V tejto verzii ma Archeolog dokonca meno a je az s podivom, ze jeho priatelka sa rovnako vola Eva (tu verziu, co ste citali, som pisal uplne nanovo, bez toho aby som si pamatal tu staru, kedze je medzi nimi rozdiel 10 mesiacov). Inak koncept je ten isty - chlapik pride o vsetko a bude robit "vykopavky" na lodi, ktoru riadil jeho dedo $$;-)$$. Zápisky archeológa 1.7.2004 Dnešný deň je ako vždy skvelý. Mám super prácu, ktorá je skvele platená, tých najlepších kamarátov aký len môžu existovať, nádhernú, inteligentnú a vtipnú priateľku a chápavých rodičov ktorým sa môžem zdôveriť so všetkým a vždy sú ochotný mi pomôcť. Jednou vetou - život je úžasný. Dnes sme kopali v Macchu Picchu, objavili sme veľmi staré džbány, ktoré znamenajú prevrat v archeológii. Určite ma povýšia. 2.7.2004 Už sa teším, keď si ma šéf zavolá a oznámi mi, že som povýšený a môžem viesť vlastnú expedíciu. Strašne rád by som išiel niekam do hôr. Určite nie k moru, tam to neznášam. Do pekla! Bol som u šéfa. Vylial ma, normálne ma vyrazil. Čert aby to vzal. Môj najlepší kamarát – John, ma pekne okašľal. Ten objav prisúdili jemu, šmejd hnusný. Ale čo je najhoršie – bol som odvelený niekam do Tichého oceánu na prieskumnú loď. Vraj je tam plachetnica s atómovým motorom z dôb kráľovnej Viktórie. Neverím, ale musím tam ísť. Aspoň, že mám ešte rodinu, kamarátov a Evu. To je moje všetko. 3.7.2004 Včerajšia večera s Evou nedopadla najlepšie. Stále som sa sťažoval že ma odvolali a ju to asi moc nezaujímalo. Pokúsim sa to urovnať, pekne jej kúpim obrovskú kyticu jej najobľúbenejších kvetov – Narcisov. Ďalšia životná prehra. Eva ma opustila. Neviem prečo som si myslel že miluje Narcisy, keď je na ne alergická. Malo ma to napadnúť! Veď nosí odznak „Stop narcisom!“. No nič, zajtra sa pôjdem opiť s kamarátmi. Zapijem žiaľ. Potom sa porozprávam s mojimi milovanými rodičmi. 4.7.2004 Chalani sa na mňa vykašľali. Neprišiel ani jeden. Neviem čo sa to deje. Všetko sa mi rúca. Už mám len mamičku a otecka. Zajtra za nimi skočím, už dlho som ich nevidel. 5.7.2004 Asi hodinu som klopal na dvere hotelovej izby kde boli ubytovaný rodičia. Neboli tam. Keď som sa na nich na recepcii pýtal, chlapík zahlásil že odišli pred mesiacom a nechali mi odkaz. Na odkaze stálo: „Si ten najhorší syn akého sme si mohli želať! 3! 3 dlhé mesiace si nás nebol ani pozrieť! Už ťa nechceme ani vidieť.“ Fuu.. to som pekne pokazil. Už ma na tomto svete nič nedrží. Skúsim sa obesiť. 6.7.2004 Prečo?! O Bože, prečo?!! Prečo sa mi to lano pretrhlo? Prečo ma nechceš pri sebe? Človeku je odoprené to jediné čo ho môže zachrániť – samovražda. Nemôžem uveriť tomu že sa to nepodarilo. 7.7.2004 Včera som sa pokúšal zasamovraždiť 6x. Ani raz to nevyšlo, ako vyplýva z toho že stále píšem. Asi je to znamenie, že to mám skúsiť znovu. Zajtra teda odídem na nové miesto. Budem tam najlepší a všetkým ešte ukážem, že kto je David P. Felier. 8.7.2004 Tak, som zbalený, môžem vyraziť. Predpokladám, že v lietadle mi bude strašne zle. Ja nemôžem mať nič v poriadku. Som na mieste, v lietadle som 4x vypúšťal obsah žalúdku. Piatykrát to zo mňa vyšlo až na zemi. Šiestykrát v Japonskom taxíku. Tokio je ich plné, ale myslím že legenda o mne sa rozšírila natoľko, že už ma žiaden nezvezie. Je chladný júlový večer. Vo vzduchu je cítiť búrka a ja sa idem plaviť na more. 9.7.2004 O pár hodín by sme mali byť na mieste. Atómová plachetnica by už mohla byť vylovená. Ak samozrejme nenastali nejaké závažnejšie problémy, s ktorými treba vždy počítať. Šéf výpravy je nejaký Arab – Al’Fajdy Mushádí. Nepáči sa mi. Je tak... tak... tak Arabský. Neznášam ich. Napriek všetkému bol ku mne milý – asi si chce získať moju dôveru – ale to sa mu nikdy, opakujem NIKDY nepodarí. Navrhol mi, aby sme si tykali, mám mu hovoriť „Fajdy“. Vravel som mu nech on mňa volá David, ale on nie. Musel vymyslieť tú stupídnu prezývku. Že „Feldy“. No ďakujem pekne za takého šéfa. 10.7.2004 Stále sme nedorazili na miesto. Je silná búrka a kapitán lode nechce opúšťať relatívne bezpečné miesto. Tak som sa bližšie zoznámil s chlapíkom, čo bude môj najbližší spolupracovník. Hádajte čo. Je to Číňan. Smrť Číňanom... teda nie, že by som ich nemal rád, sú milý keď hrajú ping-pong, ale mať tohto Ťin-ťana za kolegu fakt nechcem.