Denník kapitána reloaded

Ako som sľúbil, tak konám.Vážení a milí zoznámte sa s Archeológom. Bezmenným pešiakom na archeologickom poli. Few months ago som napísal famózne dielko Denník kapitána. Sľuboval som pokračovanie a dnes, po dlhých mesiacoch čakania ste sa dočkali pilotnej časti. Čo viac dodať... mám toho napísaného viac, ale ak sa to nebude páčiť, samozrejme vás tým nebudem otravovať. Sám na to nemám názor... chvíľu sa mi to zdá byť podarené, chvíľu menej. Humoru to má pomálo... no veď už čítajte. Zápisky archeológa 13.6.2005 Práve som zistil aký je môj život úžasný. Mám vynikajúcu prácu, ktorú som si vysníval už kedysi dávno, milujúcich rodičov, ktorý by pre mňa spravili prvé-posledné a v neposlednom rade nádhernú Evu. 14.6.2005 Tak som rozmýšľal, že či nenapíšem rodičom list, že ako sa mi tu v Chile vodí. Ale potom som si to rozmyslel. Veď nemusia vedieť všetko. Naplánoval som si, že v piatok požiadam Evu o ruku. Poznám ju už tri roky, takže by bolo na čase. 15.6.2005 Dnes si ma dal zavolať šéf. Myslel som si, že ma chce povýšiť, doteraz som bol len zástupca vedúceho vykopávok. Chcel som byť vedúci. Ale šéf mi iba oznámil, že ma hodlá preložiť. Nepovedal kam, predpokladám teda, že do Zimbabwe. Nedávno tam objavili nejaké praveké jaskyne. 16.6.2005 Tak toto je koniec! Šéf ma dal preložiť niekam k čínskemu pobrežiu. Chápete? Archeológa na vodu. Dúfam, že ako vedúceho... som zvedavý na žltých... viete, akože číňanov. Nie, že by som bol rasista, ale nemám ich rád. Hlavne, že mám Evku a rodičov. 17.6.2005 Rodičia mi napísali list. Potešil som sa. No nie na dlho. O pár riadkov po pozdrave som zostal stáť s otvorenými ústami. Keď som si do nich vložil vidličku, a znovu ju vytiahol, pokračoval som v čítaní. Vraj som sa im dlho neozval a že už o mne nechcú nič počuť! Vraj som ich najhorší syn! To by ešte nebolo to najhoršie, ale ja som ich JEDINÝ syn! Ach bože... ešte, že budem šéfovať žltým. Dnes večer požiadam Evu o ruku. Už sa teším na jej áno. 18.6.2005 Môj život je v troskách. Eva ma odmietla. Už-už som počul ako vraví „áno“, ale napokon to znelo ako „vylez mi na hrb“. Nechápem. Pozajtra odchádzam na more. Poobede si ma dal zavolať šéf a predstavil mi Čchanga. Myslel som, že to bude môj podriadený. A on že to je môj nový šéf. No bozaj ho! Skúsim sa obesiť. 19.6.2005 Prvý pokus s obesením nevyšiel. Konár sa zlomil. Skúsil som teda pouličnú lampu. Aj tá sa zlomila. Do tretice všetko dobré – vzal som lano a priviazal k nemu obrovský kameň, duhý koniec na môj krk a kameň som hodil do vody. Ale čo čert nechcel, z rieky vybehol bobor, lano prehrýzol a zasa utiekol. Potvorník jeden zubatý! Smrť bobrom.