Super Oslava

A ide to aj bez chlastu! $$:-i$$Za siedmimi horami, konkrétne v Bratislave (aspoň myslím), sa kedysi dávno, konkrétne 9.6. narodila istá Petra. Bolo to o nejaký ten rôčik skôr ako som sa narodil ja. Peťa sa rozhodla, že chce mať oslavu svojich narodenín tento rok úplne najsamnajviacsuper a preto za pomoci Veľkého Orgazmátora Kirša nahnala kôpku fajn ľudí k jazeru. Už počas cesty sme videli, že sa na nás nebo akosi mračí, ale vôbec sme sa tým nenechali odradiť $$:-i$$. Najprv nás Peťa pohostila (teda, ja som najprv musel skočiť do vody, lebo 9 mesiacov bez plávania je proste moc) a potom sme sa išli šantiť do jazierka. Ja som si uzurpoval Petinu nafukovaciu loptu a úspešne som si na ňu (po pár pokusoch $$:-i$$) sadol, čím som ju little deformoval, lebo som na nej vo vode sedel asi 10 minút $$:-i$$. A síce ma z toho strašne boleli stehná, ale stálo to za to, lebo to bola sranda $$:-))$$. Monika s Peťou medzitým sadli na morských koníkov Kirša a Dupiho s mali súboj Titánov, Peťa dvakrát spadla, tak si koníkov vymenili a potom padala Monika, takže to bolo celkom určite Dupim $$:-i$$. Keď sme sa vo vode dostatočne vyšantili a vonku dostatočne usušili a keď už bolo jasné, že nás dážď (v BA bolo v tej dobe vraj úžasné krupobitie a lejak jak hovado... toto sa deje tak raz za päť rokov a ja to zmeškám $$:-i$$) celkom určite obišiel, rozhodli sme sa zájsť do Rusoviec na pohárik niečoho dobrého $$:-i$$. Po ceste sa Kiršo veselo vykýblil a počas pádu stratil okuliare, pre ktoré sa musel neskôr vracať, ach jaj. Z niečoho dobrého sa vyklubala náhražka Vinei (snáď som to sk(l)onil dobre), plus sme dožrali čo nám ešte zostalo, ochutnali Glebz a tak $$8-D$$. (Glebz je zmiešaná zelená a oranžová ľadová drť, pričom to chutí ako Pedro žuvačky s Tangom, kto neochutná, ten nepochopí $$:-))$$). Tam sme teda pobudli nejakú tú hodinku a potom sme vybehli na hrádzu, kde sme sa uchýlili na vykosený kus a vytasili sme to. Že čo? No lietajúce taniere! A začala krutá vojna, štyria na štyroch, žiadne pravidlá (okrem zákazú hádzania tanierov do vody, čo sa nám nechtiac darilo porušovať neustále $$:-i$$). Kým nezačalo prehnane fúkať, tak nám to aj celkom šlo, odhadom by som povedal úspešnosť 30%. Ale začalo sa stmievať, komáre (alebo nejaké im veľmi podobné krvižíznivé tvory) sa húfne hrnuli na naše odhalené údy, vetrík nám už čechral nie len vlásky a tak sme to teda zalomili a išli kade ľahšie. Kiršo sa stihol ešte raz vyrúbať, až si kolienko rozbil, ale on je veľký chlapec, on to prežije. A pamätám si jednu Zuzkinu hlášku: "Jimi, ty si fakt úchyl." $$:-))$$ Škoda, že si toho nepamätám viac, lebo keby to niekto zapisoval, tak by to vydalo na tučnú knihu $$:-))$$ Fotoze: Takto teraz vyzerám $$:-i$$ Prvá hromadka z pláže Druhá hromadka z pláže Mužská edícia súboja Titánov (niečo podobné ste mohli vidieť v niektorom z blognutí o Dedinkách '05) A úplne prirodzená fotka na záver $$:-i$$