Maturita

Skúška Dospelosti? Hardly.Väčšina z vás si to zažila, alebo zažije. Všetci sme sa na to triasli a "poctivo" pripravovali. Bláhovo som si myslel, že je to posledná zložitá vec, ktorá ma v živote čaká. Bol som magor $$:-))$$. Mňa to postretlo v jedno májové teplé ráno roku 2002. Akademický týždeň sa strácal v hmle, rovnako ako tá hromádka vedomostí nabraná počas neho. Praktická maturita bola dávno za mnou s výsledkom 1. Čakali ma teda už len tri známky - zo Slovenčiny, Matematiky a Teoretickej časti odborných predmetov, kde na prvej tretine veselo trónil náš milovaný Jeleň. Chcel som všetko, len nie jednu z jeho otázok. Bum prásk! Bola moja $$:-))$$. Prekliata jedenástka, posledná z jeho tretiny. Nejaká zbernica, či čo to. Našťastie ešte nebol prítomný, tak som sa rýchlo išiel pripravovať. Bohužiaľ, počas prípravy dobehol, celý naradostený, asi sa dobre vyspal. A určite za to čiastočne mohlo aj to, že predošlý deň udelil niekoľko štvoriek. Asi som ho nejakým záhadným spôsobom ohúril, lebo moje znalosti rozhodne nezodpovedali jednotke, ktorú mi udelil. Neviem, či potom nasledovala matika alebo materčina, ale obe boli frašky. Na matematike som vypočítal tak tri príklady zo siedmych, pričom minimálne dva zle $$:-))$$. Našťastie obe skúšajúce vedeli, že nie som úplný blbec, tak ma moc netyranizovali a dokopali ma k odpovediam na ich primitívne otázky. Slovenčina už bola iba na smiech. Vytiahol som si Cyrila a Metoda. Dejepis. Stačilo vedieť pár letopočtov a dve, tri diela, plus nejakých pár nepodstatných detailov. Za chvíľu bolo po maturite. Potom už som iba spotený a unavený čakal na verdikt komisie, ktorý znel: Dve dvojky a dve jednotky - vyznamenanie. Chcel som sa smiať, aj som sa smial. Mal som obrovskú kopu šťastia, ktoré sa so mnou zahráva celý život. O niekoľko krátkych mesiacov som si uvedomil, že maturita bola vlastne také malé bezvýznamné nič. Jedna skúška na výške je porovnateľná s celou maturou a to ich čaká v každom semestri niekoľko. Možno preto mám o jeden a pol stupňa horšie výsledky $$:-))$$.