Lapiduší pidizraz I.

PiatokBude toho viac než dosť, takže si držte klobúky, ideme z kopca. To, že som bol v škole som už spomínal. Potom som ešte trochu popracoval a následne som niečo po 15:35 opustil pracovisko s podivným pocitom v bruchu, aký mávam, keď som nervózny. Mal som sa totiž stretnúť najprv s Miniel a potom aj so Sarah a následne s ostatnými. Vláčik som stihol v pohode, miesta tam bolo habakuk, aj keď sa 90% ľudí na stanici tvárilo, že idú do Prahy. Mali sme meškanie a ešte na Slovensku ma zastihla SMS od Miniel, že už je tam. Nuž... veď nevadí $$:-i$$. Do Brna som dorazil asi 10 minút po termíne a ešte nejaké tri minútky som tam splašene pobehoval a hľadal buď Miniel alebo Sarah. Nakoniec Miniel objavila mňa podľa môjho módneho doplnku - klobúčiku. To mi len potvrdilo, že klobúčiky sú dobrá vec, nech si myslí kto chce čo chce. Spoločne sme potom hľadali odchod vlaku, keďže ten predošlý mi ušiel (a predpokladal som, že Sarah is inside). Po asi dvojminútovom čakaní na informáciách sme sa rozhodli preskúmať "točidílka" na chodbe. Ešte že som mal Minielku so sebou, lebo inak by som to asi nenašiel $$:-))$$. Potom sme sa presunuli do rady na lístok, kde som si vyfotil nejakých kandidátov do Jimiho Siene Slávy™. Hneď na to sa objavila Sarah a koho to s ňou nevidím - Exakt! On ten prevít ešte vo štvrtok večer tvrdil, že príde až v sobotu ráno. S Miniel sme sa rozlúčili a nastúpili sme do vláčiku, čo nás odviezol do Českej. Respektíve nás tam odviezť mal. Ale Exakt bol natoľko zaneprázdnený fotením Sarah, že sme si neskoro uvedomili, že už sme tam, takže (aj vďaka mojej vrodenej kryplavosti, pretože mi nešli otvoriť dvere na vlaku $$:-i$$) sme nestihli vystúpiť. Tým pádom nás to odviezlo až do Kuřimi, vzdušnou čiarou asi 3-4 km od Českej. Vybrali sme sa teda po ceste peši. Ja osobne som si dlhú chvíľu krátil mojím vynikajúcim spevom prevažne slovenských hitov, čo moji dvaja spolušlapatelia prijali doslova s nadšením $$:-i$$. Nášmu blúdeniu však nebol koniec ani v Českej. Chudátko Sarahinka zavolala Leene aby zistila, že kde presne je tá skautská chajda, v ktorej spíme. Pretože je Leena plná leenizmov (to by ste ju museli poznať, aby ste ten výraz pochopili) sme samozrejme neboli o nič múdrejší. Neviem presne aký bol časový sled udalostí, ale viem, že Exakt bez problémov zazvonil na nejakom dome a opýtal sa, že kde by to tak asi mohlo byť $$:-))$$. No my so Sarah sme sa išli až od hanby prepadnúť $$:-))$$. Potom sa spýtal ešte v hoteli, ale neviem či mu poradili... každopádne sme sa vybrali smerom naspäť (aspoň myslím) a niekde v polke cesty sme už stretli Leenu s Wolfiim. Po, vzhľadom na prejdené kilometre, krátkej prechádzke sme už boli na mieste a, relatívne, v teple. Chvíľu sme si krátili najmä pozorovaním Sarah a robením si srandy z Leeny. Vznikla pamätná hláška "Říkal si, že je to Jitka!" a asi 20 minút sme sa s Exaktom a Wolfiim bavili v angličtine, pretože Leena sa ju iba učí a strašne sme sa bavili na tom, ako sa snaží z tých 20-30 slov, čo pozná, pochopiť o čom točíme $$:-))$$. Po nejakom bližšie nešpecifikovanom čase sme sa rozhodli, že ideme zalomiť, čo sa premietlo v tom, že všetci okrem Exakta sme išli hore a on si zatiaľ dole vyhrával na gitare $$:-))$$. Keď sa však vrátil, tak začali aj s Wolfiim Leenu neskutočne vytáčať tým, že jej brali plyšovú ovečku. Keď to zistila okamžite sa jala prehľadať celú chatu a medzitým jej schovali spacák $$:-))$$. Potom už som moc nevnímal, ale zachytil som hlášku "Jeden zvrhlík a druhej to samý" $$:-))$$. Fotóze: Keksíky, ktorých názov sa veľmi hodí k hláške zo Silvestra "chcípnííí!" $$:-))$$ Sarahin aristokratický malíček a Exaktova závisť Ohrievač na nohy, ktorého skutočnú funkciu sme skúmali v sobotu (takže sa oplatí čítať $$:-i$$) Wolfii ako kurič Wolfii ako vzývač Sarah. Spolu s ním sa modlil aj Exakt $$:-))$$. Dobrú noc, pokračovanie nabudúce.