Masíja II.

O minulostiSpýtala som sa mamičky, že čo robíme v tejto krajine, ktorej sa hovorí Uhorsko, keď je ocino synom anglickej kráľovnej. Mamička vravela, že je to preto, lebo ujo s oteckom hľadali deduška. Cez celú Afriku. Ale viete ako to je. Ja verím viac svojmu inštinktu ako mamičke. A ten mi vraví, že ocino s ujom radi pili pálenku. A to sa vymyslia rôzne zaujímavosti. Bavili sme sa o tom s Afínou a na nič rozumné sme neprišli. Použili sme teda moderné vyšetrovacie metódy. Domácu pálenku. Tá vám nažhaví závity. Akože mozgové. No, nech to bolo ako chcelo, zrazu sme vedeli, že mamička má pravdu. Ocko bol synom anglickej kráľovnej Alžbety a akéhosi zlodeja. Že Merual sa volal. Konečne som mala nad Afínou navrch. Jej otec bol iba syn neznámych osôb stratených v dejinách. Vždy som mala pocit, že z minulosti sa treba poučiť a neopakovať staré chyby. Lenže ako sa človek poučí z minulosti, keď ju nepozná? Keďže sme s Afínou boli čarodejnice, rozhodli sme sa túto skutočnosť využiť v náš prospech. Opäť sme ako médium použili domácu pálenku. Začali sa diať prapodivné veci. Chvíľu trvalo, kým sme sa prebrali z delíria, ale stálo to za to. Vedeli sme. Vedeli sem, že môj deduško používal rôzne pseudonymy. Napríklad Robin Hood si vravieval. Alebo William Tell. A skutočne putoval naprieč Afrikou. Tam bol známy pod menom John Lennon. A otecko s ujom ho nasledovali. Ako George Harrison a Paul McCartney. Neviem, kde na tie mená prišli. Živili sa viac či menej rozumnými spôsobmi a keď deduško bez slova umrel, popošli zase kúsok ďalej. Do Egypta. A tam už som sa narodila ja.