Ako sa so mnou osud hrá

A mňa už to prestáva baviťZačnem tým, že som si včera zase po čase zašoféroval a poviem vám, že Prístavný most je proste zlo. Zlo ako Mordor. Fakt, že fuj. Mno... takže... osud sa so mnou hrá už od narodenia, v podstate si myslím, že sa hrá s každým, ale miera náhody a irónie v mojom živote je akosi vysoko nad priemerom. Pominiem všetky doterajšie výchylky z akéhosi objektívneho normálu a prejdem rovno k veci. Po tom, čo mi Andrea oznámila, že z mraku nezaprší, som si povedal, že nebudem istú dobu žiadnu žienku naháňať, lenže záhy sa objavila ahooojka a ja som podľahol. A ešte ma donútila to povedať $$:-))$$. Ničmenej, včera mi cez kamarátku odkázala, že ju štvem. Ehm... až budem o dvadsať rokov písať knihu "Najkurióznejšie odmietnutia a rozchody", tomuto budem venovať celú kapitolu. Fakt. Takže obnovujem svoju pauzu a tentokrát na neurčito. Lenže osud si zo mňa proste robí prču a dnes ráno bola v trolejbuse hádajte kto? No predsa Andrea. Vďaka Bohu sa bavila s nejakou kamarátkou, tak som nemal pokušenie ju otravovať... ničmenej, v buse bola aj Eva (spolužiačka zo základky), ale na moje šťastie som odolal. Čo teraz najmenej potrebujem, je myslieť na osoby, ktoré majú 23 XX chromozómových párov. Už je tretí týždeň školy a ja som z diplomovky urobil veľké nič. Takže tak... have a nice day, fellas.