Tri mesiace u mŕtveho Nemca

a intelektuálny vrchol.Áno, je to tak, milý denníček. Už som v Siemense 3 mesiace a nejaký ten dník k tomu. Čo som za túto dobu zvládol urobiť? Spravil som Prototyp číslo tri, napísal som funkčnú špecifikáciu a testovaciu špecifikáciu, navštívil som Spojené Štáty Americké a presurfoval stovky megabajtov. Čo z toho malo nejakú hodnotu nechám na čitateľa, pretože sem nechcem písať expresívne výrazy typu "na hovno" a podobne. Inak som si uvedomil veľmi pekne nepeknú vec. Pravdepodobne som intelektuálne na vrchole. To je vskutku príjemné zistenie, ale len do doby, čo si uvedomíte, že z vrcholu sa dá ísť iba dole. A veru že to dole ide. Nielen, že si nespomínam na niektoré slovenské, či anglické slovíčka, ale prestáva mi aj fungovať môj interný zabudovaný výkladový slovník, takže aj keď mám dané slovo už na jazyku, nedokážem ho povedať/napísať ani opisným tvarom a tomu už hovorím degenerácia. To, že môj Tezaurus (akože synonymický slovník) vynecháva, hádam ani nemá cenu spomínať. Po anglicky prestávam rozumieť, netvorím ani hlúpe básničky, nie to ešte nejaké hlbokomyselné (a že takých mám na konte aspon zo desať, nech už si o nich myslíte čokoľvek), proste a skrátka upadám. A... vůbec... vlastne, žiadne vůbec. Ešte som vás všetkých chcel upozorniť, že sa o moje duševné zdravie v predstihu pokúša podvedomý stres, ktorý síce navonok takmer nie je vidieť, ale o to je zákernejší. Môžem vykazovať zvýšené dávky podráždenia na nevinné otázky a prosby a preto je lepšie sa so mnou až do utorňajšieho poobedia vôbec nebaviť. Na záver si opäť vypožičiam veršíky z pesničky, tentokrát to bude $$green$$Bonboniéra$$/font$$ od kapelky $$violet$$Gladiator$$/font$$: Je ťažké na vlastných nohách stáť aj slamky sa chytám, keď život ma láme.