Deň za dňom sa valí a týždeň stráca sa v diali...

Školenie, škola, náhoda náhod a inéPrepáčte mi moje zlatíčka, že vás tak zanedbávam a prepáčte mi, že toto bude také dlhé aké si myslím, že to dlhé bude. A prepáčte mi môj neskutočný slovosled v predošlej vete. Pondelok Pracovný týždeň sa nám rozbehol znovu. Tak, ako to bude najbližších 40+ rokov. Snáď. Školenie Človek zvyknutý z vysokej školy očakáva to najhoršie. Človek zvyknutý z vysokej školy, ked nesmie bez dovolenia hádam ani dýchať, musí chodiť presne, nesmie na cvičení jesť, piť, rozprávať a hádam ani rozmýšľať, človek, ktorý je zvyknutý, že materiály k danému problému buď neexistujú, alebo existujú ale jemu sa do rúk nikdy v živote nedostanú, človek, ktorý je zvyknutý na byrokaciu El Grande (a.k.a. najväčšiu) je prekvapený školením v Siemense. Človek ako ja je doslova zaskočený. Príjemne. Tak si vám prídem v strese na školenie (lebo o necelú hodinu musím kvôli geniálnemu rozvrhu v škole odísť) a veselo si do zošita napíšem nadpis. Kolega mi oznamuje, že netreba, že všetok potrebný matroš dostanem. Hm. Taktiež si všímam nedaleký stolík s rôznymi nápojmi a voľajakými keksami. Odhadujem, že to je tu pre nejakú zahraničnú delegáciu. Houby, to je pre nás. Hm. Taktiež si všímam ústretovú odpoveď školiteľa na moju otázku, či by som mohol tak na hodinku a pol vypadnúť. Hm, hm, hm. Čosi nečakané. Škola Fuj! Ujo Kardoš ma okamžite po mojom ospravedlnení, že idem o 2 minúty neskôr, lebo MHDčke sa nechce chodiť tak ako má, utlmuje v mojom nadšení, že svet sa zbláznil. Opäť, znovu a zasa nám vysvetluje niečo, čo sme počuli minimálne sedemkrát a pritom je využiteľnosť daných informácii limitne blízka nule. Nie nule, mínus nekonečnu. Ujo Kardoš sa proste nezaprie. Fuj! Školenie Jeden týpek furt vybieha von telefonovať, ďalší čosi permanentne ťuká do notebooku, ja si spokojne uchlipkávam kofolu a snažím sa dávať pozor a odolať pokušeniu mp3 prehrávača. Počas prestávok s radosťou surfujem po nete. Odmenou za nekonečnú nudu (v podstate bola konečná, ale v poslednej dobe som zvyknutý na istú úroveň zábavy a toto bolo proste na míle vzdialené) je mi certifikát. Juch. (Tento článok obsahuje časové skoky a je preto nekonzistentný. Nevšímať prosím.) Utorok To som začal na školení písať básničku, nech sa páči: Mať syna, dcéru snom mojim má byť, že chcem prachy, lásku, tváriť sa mám, že mám dobré auto a veľký byt na to sa vždy rád hrám. Nemusím vždy úžasom híkať, nemusím sa spovedať vám, nechcem sa viac zbytočne pýtať, keď odpoveď dávno mám. Rád sa klamem, že viem čo je láska, rád si myslím, že mám ťa rád, rád sa klamem, že chýba mi vráska, rád si myslím, že neviem sa báť. (Dopísané v stredu, opäť na školení:) Príčinu mám, však nehľadám dôvod, následok nie je starosť moja, na všetko jestvuje rozličný spôsob, každý sa vždy inak zachová. V podstate to ani nie je básnička, ale variácia na melódiu $$green$$Myslím, že môže byť$$/font$$ od $$violet$$Mariána Čekovského$$/font$$. A myslím, že je to fuk. Streda To sa skončilo školenie a prišla náhoda náhod. Po tom, čo som si z menu na obed vybral smažený syr (pretože na tabuli vonku sľubovaný segedín už nemali $$:-/$$), som si veselo sadol k voľnému stolu. Periférnym videním sa mi zdalo, že vidím niekoho známeho, ale nevenoval som tomu pozornosť. O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď som zbadal svoju takmerspolunarodenkyňu (to akože Dášu). Tak sme pokecali a z rozhovoru vyplynulo, že robí presne o 3 metre nado mnou. HALUZ! $$8-D$$. A zmizol mi komp. Kam? Preč. Nič to za to, na Allanov podnet (to je šéf) som si zaobstaral Evin starý a čmajzol som jej monitor. Zatiaľ je to v pohode, je v Nemecku, ale až sa vráti a zistí, že bude musieť pozerať na pidi notebookový displej... ehm, ehm. Inak som v stredu doma odstránil mamutorozmerového Azureusa a vymenil som ho za miniatúrny µTorrent. Úžasná vec. Nielen, že žerie nepomerne menej resources, dokonca ťahá rýchlejšie. Ňami, ňami. Štvrtok Tak to boli zase nejaké tie vtípky. Bavili sme sa o všetkom počnúc Vistou, cez Mojsej/Monster-ovcov, až po schopnosť C-builderu ničiť programátorské návyky. Je tam dobre, ale najlepšie je, že mi platia $$:-))$$. Nakoniec to ani nebolo také dlhé, čo poviete?