Som späť

A rovnaký ako predtýmA možno až tak rovnaký zas nie som. Pred rokom by som o predošlých ôsmych dňoch napísal aspoň 12 článkov $$:-))$$. Ale teraz... teraz sa mi proste nechce. Ani pamäť už mi neslúži ako kedysi, fotiek je pobiedno a zápisky sa mi robiť nechce. Každopádne v piatok tretieho sme si s Bratislavčanmi (a pridruženými osobami z Potône a Zvolena) vyrazili na trojdňový výlet po Slovenskom Raji. No... čo vám budem hovoriť. Chodili sme po horách, spali v stanoch, užili si kempového života do sýtosti. Do siene slávy pribudnú nejaké ďalšie fotky a v príbehoch pre vnúčatá mám vyplnený ďalší zimný večer $$:-))$$. Prežili sme to všetci v zdraví (a teraz som si spomenul, že Jancovi dlžím 540 korún, tak moment $$:-i$$), príjemne sa zabavili a unavili a tak vôbec. Dobre bolo, aj keď žiadna prevratnosť, nech sa na mňa nikto nehnevá $$:-i$$. Hneď na to som išiel na ďalšiu stanovačku, pre zmenu do Východných Čiech. Medzitým som absolvoval "rande" s Alexou, počas ktorého som jej nakreslil modrohnedý syr do pamätníčku $$:-))$$. Nie je na škodu si dve hodinky pokecať s milou osôbkou, ktorej farba vlasov pasuje k mojej $$:-))$$. No a stanovačka v Kostelci... tak... normálne, no. Konečne som si poriadne zaplával (na kilák by to vydalo v pohode). Pekne sme s Joginou zmokli (ešte teraz mám mokrú mikinu $$:-i$$), po dlhom čase som si zaudieral do volejbalky (dali sme 32 odrazov, čo je úplne, že rekord), kŕmil som kačičky... um... a tak $$:-))$$.