Slovenský Raj 2007

TextDobre, máte pravdu, odflákol som to. Jimi The Blogger mi to nechcel odpustiť, tak som mu dovolil sa realizovať. Nech sa páči. V piatok, 3.8., sme sa mali stretnúť na Hlavnej stanici v Blave. To je také pekné miesto odkiaľ chodia vlaky. Ako prvá tam bola Yfq@ a ako druhý ja. Nič človeku nespraví náladu tak, ako keď sa po čase uvidí so svojou najobľúbenejšou dcérkou $$;-)$$ (ZuSka a Monika prepáčia $$:-i$$). Postupne sa naskladali aj ďalší a Majo nám, ako obvykle, pripravil malý adrenalínový šport "Vymysli plán B, ak príde neskoro". Na(ne)šťastie neskoro neprišiel a všetci sme to pekne postíhali. Vo vlaku sa robili obvyklé vlakové činnosti, t.j. hranie slovných hier a pochrapkávanie. Spočiatku som onú slovnú hru kompostil (ruské povolanie vo vesmíre na k - kozmonaut), ale potom som sa naplno zapojil. Medzičasom sme sa pokúšali vymenovať všetky Bondovky, ale prišli sme na názvy asi iba piatich. V Spišských Tomášovciach sme si dali krátku zastávku v krčmičke a potom už sme pelášili smerom na ... a teraz som zabudol ako sa to tam volalo, ale bolo tam fakt krásne $$:-))$$. Akurát jak sme dorazili začalo trochu poprchať, takže sme nasadili druhú kozmickú rýchlosť a jali sa stavať stany. To by sme však nesmeli vymeniť tyčky, takže sme sa trochu zdržali, ničmenej stan stál a v noci nepremokol. Na večer sme navštívili reštiku a potom už sme sa iba odpratali na spánok. Trojkaaa™ si zahrala minigolf na Jancovom mobile a napokon sme spoločne s Jancom predviedli šéfke Ivke tieňové divadlo. Ďalší deň ráno vybehol Maťo do lesa po "suché" drevo, ktoré potom podpálil Dominik (v.1.0, neskôr sme zistili, že je vlastne iba v.0.9b) svojou plynovou pájkou. Oheň sme udržovali asi hodinu, hodinu a pol a potom sme sušili Jancov uterák v megavetre. Akože skoro ma odfúklo. Keď už bol čas vyraziť, tak sme, čuduj sa svete, vyrazili (a práve som si spomenul, že sme to stanovali na Čingove). A to smerom na Podlesok. Túra fajn, taká pochodová. Liezť po rebríku s 12+ kg ruksakom je fakt prča $$:-))$$. Uff... v Podlesku (akože časový skok jak sviňa, ale z toho chodenia si fakt nič nepamätám... teda až na to, že bolo extrémne sucho) sme sa rozhodli nepočkať kým doprší a postaviť stany hneď. To samozrejme viedlo k tomu, že akonáhle boli stany postavené prestalo pršať. Chceli sme otestovať miestnu Kolibu (akože takú tú pravú slovenskú reštiku), ale ono prd. Tak sme išli do takej inakšej, kde sme sa nažrali jak divé svine. Večer som sa po dlhom čase osprchoval, celkom fajn sprška. Šéfka zaspala ako zarezaná, tak sme žiadne divadlo neriešili a zalomili spánkom spravodlivých. Ráno sa žiadny ohník nekonal, pretože Ivka sa ponáhľala na vlak, musela byť totiž v pondelok v práci a vlak jej išiel z Dediniek pred piatou, takže sme museli futašákovať. Samozrejme, že ako posledný bol zbalený Majo $$:-i$$. Cesta na Suchú Belú, ktorá je považovaná za jednu z najnáročnejších nám išla ako po masle. Teda aspoň nám štyrom vyvoleným - Trojke a Koldovi. Dali sme ju s o 15 minút lepším časom ako je plán. Onedlho sa dostavil zvyšok prepúte, dali sme si žraciu pauzu a vyrazili na Geravy, odkiaľ je to čo by kameňom dohodil do Dediniek. Tesne pred Geravami objavila Treťorodená maliny, tak sme sa po nich chňápali jak o život. Zjedol som ich aspoň kilo $$:-))$$. Z Geráv sme išli lanovkou, to vám poviem, že bola prča naskakovať na lanovku s tým ruksakom (aj keď tretina váhy - voda, už bola vypitá). Poviem vám, že tomu pohľadu na Dedinky sa vyrovná len máločo. Človek sa tam fakt cítil ako doma. Zložili sme haraburdy a s Jancom sme išli odprevadiť Šéfku na vlak. Na stanici sme ešte trochu haluzili, chápete - Trojkaaa je proste Trojkaaa. Neskôr sme sa zasekli u Joža, kde časť z nás pobudla iba krátko a časť z nás si povedala, že sa ožerie pod obraz boží (že Majo $$:-i$$). Tí z nás, čo odolali, t.j. Ja, Yfq@, Kajo a Dominik 0.9b sme sa rozhodli urobiť ohník aby sme si opiekli slaninku s cibuľou. Hm... človek by povedal, že nosiť drevo do lesa je hovadina, ale ten les nad kempom by to fakt potreboval. Na čase bol teda plán B - vybehnúť do dediny a dúfať, že sa niečo pošťastí. A pošťastilo sa, kúsok od pošty vám ležalo také opustené drevo, z ktorého sme pobrali čo sa dalo a pelášili sme naspäť. Predtým sme ešte trochu povykrádali vyhorené ohniská a mali sme dosť matrošu na poriadnu vatru. Dominikova plynová pájka nesklamala a slanina s cibuľou bola fakt ňami ňami. Po tom však prišli opilci a celá atmosféra bola fuč... čo sa dá robiť. Posledný deň som prevažne preleňošil a preležal a na záver som si dal špagety, hmm, ňamka. Cestou domov sa Treťorodená pokúšala o slovnú hru, ale aj ja aj Kajo sme jej na to šikovne dlabali $$:-))$$. A to je asi tak všetko... dúfam, že som vás dostatočne ukojil, poobede až prídem domov budú fotky $$:-)$$.