V predvečer veľkej veci

Ste napätí?Myslím, že iba jedna osoba okrem mňa vie, čo je oná Veľká vec ohlasovaná tam hore už tri mesiace. Aj keď mám také tušenie, že pár ďalších osôb aspoň čosi vetrí. Pred 67 rokmi admirál Donitz podpísal kapituláciu nacistického Nemecka. Prečo to spomínam? Preto, aby sme nezabudli. Uff... tak nejak mi došli slová... ehm... píšem nepretržite už prakticky tri a pol roka, odkedy mám tzv. broadband internet. Rôzne fóra, chaty (akože čety) a samozrejme blog. Státisíce slov, milióny písmen... znie to ohromujúco, že? $$:-))$$. Inak stále chodím do práce (aj keď včera som mal zaslúženú dovolenku, to vám bola paráda - čítať si na lapiduchu, ako sa deti sťažujú, že musia ísť do školy $$:-))$$), stále čítam alternatívneho Harryho Pottera, ktorý sa začína mierne opakovať, ale dej postupuje dopredu a stále ma to utvrdzuje v tom, že zo mňa spisovateľ nikdy nebude... nie že by som nemal nápady, ale neviem to dať na papier vhodným spôsobom. Môžem len dúfať, že sa mi raz podarí dopísať Deti Vekov a Jamesa Shofire-a, aby tu po mne niečo zostalo, až otrčím kopytá. Taktiež stále pozerám Babylon5, začal som hrať Theme Hospital (powered by Dupi $$;-)$$) a "učím" sa na môj posledný boj. Už iba nejakých 35-40 bodov ma delí od titulu bakalára a deň D je zajtra. Akoby sa proti mne spikli ruky osudu, že táto Veľká vec sa odohrá len deň pred inou Veľkou vecou. Dúfajme, že presne mesiac pred mojimi 23. narodeninami poviem prof. Jurišicovi $$green$$last goodbye$$/font$$, ako mi práve spieva Kate Ryan z mp3ojky. Potom demonštratívne zamorím ovzdušie desiatkami gramov CO₂, keď budem páliť Robotiku a PVS. Mám toho stovky a stovky strán, takže príroda dostane peknú nakladačku. Naďalej úspešne plním svoj plán 70kg, ktorý som chcel ukončiť do 31.12.2005 a teraz sa moja hmotnosť pohybuje na úrovni 65. Vzhľadom na to, že môj pohyb je obmedzený na vybehnutie dvoch poschodí dvakrát denne (v robote), je to bieda. Ale cítim pokrok a to je dobre. Inak vás plánujem obšťastniť fotkou môjho domáceho pracoviska a možno aj môjho skutočného pracoviska. Aj keď často mávam pocit, že doma pracujem viac ako v robote. Fialky utešene rastú, rovnako ako Jean, Paul, Jack (čítaj Žak, nie americké Džek) a kaktus, ktorého meno si nepamätám. Fúú, napokon som sa celkom dobre rozpísal, ešte nepatrím do starého železa. Fun s vami!