Ako Jany oslavovali

a ďalšie dôležité veci.Pôvodne som túto super akcošku chcel vraziť do rubriky Zlé Veci. Dôvod sa dozviete už onedlho $$:-))$$. Tým pádom, že sa mi to uležalo v hlave a ja som zvolil rubriku Oslavy, budem musieť trochu prekopať svoju koncepciu, takže to možno chvíľami bude pôsobiť prvoplánovo a spontánne, čo koniec-koncov nemusí byť na škodu. V sobotu ráno všetko vyzeralo v pohode. Dobre som sa vyspal, najedol som sa, umyl som si hlavu, oholil som si $$green$$nohy a ty ďalšé veci$$/font$$ (nie, to preháňam, ale nedalo mi to), pozrel nejaké epky Trpaslíka, najedol som sa a vyrazil som. Stihol som aj trolejbus aj vlak, dokonca aj fleka som tam našiel a vôbec pohoda. Síce som si zabudol foťák, ale vedel som, že $$ZuSka$$ neurobí rovnakú chybu, tak som to moc neriešil. Že je trošku zle som si uvedomil, keď sme 15:10 iba vychádzali z České Třebové. Aj malé dieťa si totiž spočíta, že 40 minútovú cestu do Pardubíc nemôže obyčajné ECčko stihnúť za štvrť hodinky. Dorazil som teda okolo štvrtej a na stanici ma čakali oslávenkyne. Oslava mala začať až o piatej, tak sme pomaly šli k Jogine, kde sme sa jali žrať jednohubky. Potom prišla Aneta, Michal a Lenka (neviem kto z nich skôr) a o nejakú tú hodinku neskôr aj ZuSka, Ajs a Šíša. Z chalanov som mal trochu strach, ale veľmi neoprávnene, lebo s nimi bola fakt sranda, čo ma veľmi príjemne prekvapilo. Zuzanka si od Joginy požičala korčule a spolu s Lenkou sa preháňali po okolí. Chvíľami sme hrali šipky (pričom jednu sa mi neskôr podarilo hodiť na strechu $$:-i$$, za čo sa Joginke veľmi hlboko ospravedlňujem), chvíľami sme behali popri Zuzanke, ktorá korčuľovala o dušu a ja som potom poznamenal že zničila dve holky a troch chlapov $$:-))$$. Celkovo to bolo veľmi fajn a dobre som sa zasmial a vôbec $$:-))$$. Keď sme skončili, čo bolo asi o pol druhej, nás Šíša odviezol k ZuSke. Medzitým kdesi vysadil Ajsa (predpokladám, že tam kde býva $$:-))$$) a potom nás opustil v tme. U ZuSky som si pozrel, kedy mi ide vlak domov a onedlho už som ležal v jej posteli. Už zase. A už zase sám $$:-i$$. Cez noc ma trochu rušila jej biela myška Šlehačka, ktorá usilovne šuchotala v pilinách a škrabala na steny terárka. Ničmenej, vyspal som sa relatívne dobre a ráno som si čítal niekoľko čísel veľmi podivného časopisu, ktorý tam ZuSka mala. Že Šťastná Třináctka, no proste LOL. Ale najhoršie na tom bolo, že ma to zaujalo $$:-))$$. Asi mám trinásť a som baba $$:-))$$. O jedenástej musela ísť ZuSka na brigádu, tak som z nej vylákal cestu na zastávku a rozlúčil som sa s ňou. Neiste som vykročil udaným smerom a na moje šťastie som trafil $$:-))$$. Predsalen už začínam byť v Pardubiciach ako doma, veď už som tam bol siedmy raz! $$:-))$$. To najhoršie však ešte len malo prísť. Vlak som mal naplánovaný na 12:36, pričom o 11:30 som bol na stanici. Okolo dvanástej sa na infotabuli objavilo "Zpoždení 120 minut". No ty moj ticket! Uáááá. Dve hodiny navyše... tak som si teda skočil do Hypernovy, kúpil som si francúzske rohlíky a čakal. Hm. Meškanie sa zľahka prehuplo na 180 minút a ja som začínal byť trochu nevrlý. Následná zmena na 200 a potom na 230 už ma takmer vôbec netankovali, skôr ma začalo zaujímať, či nebol v Nemecku nejaký teroristický útok alebo čo. Zmenu meškania na 240 minút (slovom štyri hodiny) som vnímal už iba ako kozmetickú úpravu a nastúpil som do preplneného vlaku. Sadol som si teda na vyklápaciu stoličku na chodbe a počúval som svoje stokrát zrecyklované mp3ojky. Ešte, že som mal náhradnú baterku. Paradoxne, potom už vlak meškanie nemal, ale napriek tomu som bol odhodlaný blognúť o tom do zlých vecí. Odolal som a som za to na seba hrdý $$:-))$$. Už sa teším na GateCon. PS: Tamtí dvaja sa rozišli. Že neviete ktorí dvaja? Nevadí, oni vedia. Je to už druhý stabilný rozídený vzťah za posledných 5 mesiacov, o ktorom som si myslel, že pretrvá na veky. Z toho vyplýva iba jediné - moja intuícia stojí za prd a nič nie je nemožné, čo ma trochu teší, ale o to viac desí. Na dátum 29.2.2012 som sa skutočne tešil. Teraz sa cítim trochu ako dvanásťročné decko, ktorého rodičia sa rozvádzajú. PS2: Vraj začínam dospievať. Bohužiaľ. Moja jediná nádej je v tom, že mužská puberta trvá najmenej do šesťdesiatky. Živým dôkazom sú moji tridsaťroční kolegovia $$:-))$$.