Nikdy viac!

Ako som prežil vlastnú smrť.Táto blogovina by mohla byť rozťahaná na 4 stránky, ale na to skutočne nemám silu $$:-))$$. Takže... všetko to paradoxne začalo tým, že niečo skončilo. Alebo... no to je jedno. Proste sme mali sťahovať parkety a kachličky a oni mali ako na potvoru zatvorený sklad kvôli inventúre ku koncu zdaňovacieho obdobia. Tak som vyskočil a utekal som túrovať s kamarátmi. Túra bola organizovaná Jancom, čo sľubovalo zaujímavý zážitok. Priznám sa, že nemusel byť AŽ TAK zaujímavý $$:-i$$. Prvé dve hodiny boli v pohode. Ďalšie dve boli v pohode ešte viac, pretože som sa rozchodil. Ale potom... potom to už išlo iba smerom dole $$:-))$$. Z desiatich ľudí prišlo o nohy 6. Tomu hovorím zlá štatistika. A to pritom všetko prebehlo +/- podľa plánu. Ku koncu už som si želal byť rybou - pretože nemajú nohy, ktoré by ich mohli bolieť. Moje chodidlá boli ako po prechode žeravým uhlím $$:-))$$. Myslím, že Denis bude musieť ešte pár dní (týždňov? $$:-))$$) počkať, kým ho prevetrám.