Zuzanka má dvacku!

A ja mám pirátsku trilógiu.Tak ako každý rok, aj v tom dvetisícôsmom má niekoľko mojich známych narodeniny. Ale málokedy sa stane, že by mala narodeniny ZuSka. Raz za 365/366 dní. A iba raz za večnosť sa stalo, že mala narodeniny dvadsiate. To bolo pred dvoma týždňami, ale oslava sa konala minulý piatok. Darček som kupoval už predošlý víkend, čo samozrejme viete, lebo som o tom písal tuto na Jimi's Lande $$:-i$$. Teraz už môžem prezradiť, že to boli "Balancing balls", čo sú také tie guličky, z ktorých keď zdvihnete krajnú a pustíte, tak ťukajú do aleluja. No, neťukajú, mali by. Poznáte to z filmov a seriálov $$;-)$$. V piatok som teda zdrhol z práce už o dvanástej, aby som sa o tretej stretol s Cíťou, Miniel, Petroitom a Taggartom v Pardubkách. Po vyrabovaní bankomatu sme zamierili do Hypernovy, kde sme si zaobstarali rôzne poživatiny a hlavne alkáč. Ja som sa uspokojil s dvoma fľaškami Mojita, ktoré bolo kupodivu dosť dobré. U ZuSky sme potom boli pridelení k pracovnej činnosti, ktorú som si ja osobne užíval občasným ujedaním a klábosením s moc fajn ľuďmi. Časom sa začal samotný akt oslavy, odovzdali sme Zuzanke naše blahopriania a darčeky a veselili sme sa pri hrách. Napríklad pri legendárnom "Člověče, napij se!", pri ktorom mi čoskoro došlo jedno Mojito, tak ma niečím pomerne pitným založila Jogina. Napokon sa jadro uvelebilo u flašky, ktorá ku koncu viedla k veľmi zaujímavým otázkam. To som sa vám dozvedel takééé veci $$:-i$$. Po prvej hodine rannej sme zvážili naše možnosti a víťazne vyšiel z konkurzu návrh na spánok. Vyrobili sme si ležoviská (teda ja svoje a Taggouš s Mínou svoje) a zalahli. Ráno ma zobudila moja Dôchodková správcovská spoločnosť (druhý pilier), keď mi poslala SMSku, že mi na účet pribudli nejaké korunky. Milé. Skorú rannú hodinu som využil na skorý ranný odchod smerom na Brno, kde ma už očakávala moja obľúbená slečna. Po vrelom privítaní sme vybehli do sobotného centra Brna, kde sme obkľúčili KFC a obrali ich o dva kýbliky plné kuracieho mäsa a rôznych pridružeností. Nasledoval hon na kyticu, pretože Anina mamka mala nedávno meniny (je Kateřina), tak som chcel zahrať slušáka a potešiť potenciálnu svokru. Netrvalo to ani tridsať minút keď orlí zrak mojej roztomilej priateľky odhalil malé útulné kvetinárstvo schované v betónovej džungli. (S takýmto spisovateľským črevom sa musíte narodiť.) Už s kyticou gerber (ktoré som kupodivu spoznal) a ľahší o nejaké tie české koruny sme išli k milovanej domov. Kytičku som odovzdal s prianím všetkého najlepšieho a madam sa zdala byť potešená. Misia splnená. (Dúfam, že to nebude čítať, bože $$:-i$$.) Následne sme s Aňou zapadli do jej cimry a chvíľu sme okupovali počítače (ja ten jej a ona notebook svojho otca, ktorý je preč, ale za necelý týždeň sa vráti) a potom sa vrhli na KFC nádielku spolu s prvou časťou Pirátov z Karibiku. Po nej (úplne nečakane) nasledovala časť druhá, potom nové IT crowd a napokon k záveru dňa aj časť tretia. O pár minút som sa rozlúčil a kráčal (resp. viezol sa autobusom a električkami) ku Grejvimu, ktorý ma ochotne prichýlil v svojom skromnom príbytku. Najprv som im doma zneužil sprchu, ktorá mi padla moc dobre a potom sme riešili lapiduch (klasika) a pesničky (klasika). Okolo polnoci som už nevládal mať otvorené nielen oči, ale aj uši a tak som zalomil. Poučen z předchozích nezdarů som si nastavil budík na 8:55 a s dobrým pocitom som ešte tak 15 minút lechnil. Potom sme sa postupne obaja vykopali k raňajkám, na ktoré nám grejviho moc milá mamička pripravila vajíčka na mäkko. Ňam! Zblajzol som obe, ale na zaujímavo vyzerajúcu smotanovú pochúťku už som si netrúfal aj preto, lebo som chcel byť plne pripravený na obed od potenciálnej svokry Katky. Grejviho som opustil a rovnako ako som prišiel som aj odišiel. Na zástavke autobusu zvanej Zetor-něco ma ovečka nečakala, pretože som vraj prišiel moc skoro. Ts! $$:-))$$ Pred obedom sme opäť potrápili počítače a napokon som náhodným výberom pustil Choking Hazard, o ktorom som pred dávnym časom počul od Incika, že je to fajn film. Bol. Zábavný a nechutný $$:-))$$. Na obed sme mali akýsi prírodný rezeň (skutočne si netrúfam určiť, či to bolo kuracie alebo bravčové mäso, pretože mne chutia všetky v podstate rovnako $$:-))$$) s omáčkou, ktorú by som identifikoval ako smotanovo-syrovú, zemiakmi a úžasným šalátom. To musím rodičov ukecať, aby taký šalát spravili. Celkovo mi to moc chutilo a napriek môjmu chronicky malému žalúdku som zbaštil všetko a ešte aj nemalé množstvo kakaových buchtičiek, chuťou a konzistenciou pripomínajúcich krupicovú kašu. Po obede sme ešte načali Sexuálne praktiky pozemšťanov (film, vy prasáci!) ale nedokončili sme ho, lebo nás čakala Oskarka, čo je jedna moc rozkošná fenka. Previedli sme ju po okolí domu Ančinej babičky a vrátili bez akéhokoľvek zranenia naspäť $$:-)$$. Podvečer sme mali v pláne kino. Konkrétne High School Musical 3 (áno, viem, čo si myslíte, ale je to super film a mali by ste si ho pozrieť povinne všetci! $$:-))$$), od ktorého síce ovečka nečakala nič extra, ale navrhla ho preto, aby mi urobila radosť. A to sa počíta! $$;-)$$ (ja na oplátku budem musieť ísť "trpieť" do čajovne $$:-i$$, $$:-))$$). Po filme bola žranica v Mekáči (I'm lovin' it!) a potom srdcervúca rozlúčka na brnenskom Hlavním nádraží (I'm hatin' it!). Ako obvykle. Deň som zakončil smutnou cestou Pendolínom a trolejbusom číslo 201.