Ako som "naposledy" hopsal

Je čas urobiť DDRku pápáVzhľadom na to, že sa na môj DDR pad iba prášilo a to posledné tri mesiace prakticky neustále (to prakticky si kľudne vynechajte), rozhodol som sa ho darovať nejakej menej šťastnej osobe. Los postupným výberom padol na Hanku, nech ho užíva v zdraví. Ale odovzdaniu predchádzala poriadna rozlúčka a to u Lexinky. V sobotu ráno som vstal a vyrazil na Hlavnú Stanicu, kde som onedlho stretol ECčko, ktoré ma zaviezlo do Pardubíc a odtiaľ osobáčik do Chrudimě. Keďže to tam už trochu poznám, peškom som prišiel k Alexe (a po krátkom zaváhaní som aj trafil), zatiaľ čo ona sa činila pri šporáku s palacinkami. Po obede sme si zahrali lode a pexeso (kruto som všetko prehral $$:-))$$) a potom sme sa vydali k jej rodičom očumovať hojdacieho koníka pre Alexinho synovca Tomíka a pokecať s rodičovcami (to teda skôr Alex, než ja $$:-))$$). Nuž a potom začal hopsací maratón, ktorý trval cca do šiestej (s krátkymi pexesovými prestávkami). Ja som sa potom uvelebil pri kompjútri a Lexi čítala knížku. Na kompe som vlastne väčšinu času prekecal s ovečkou (aj keď značnú dobu sme kecali cez prostredníka - Hanku $$:-))$$). Od ôsmej som očkom pomrkával po StarDance, ktorý pozerala Alex. Keďže sme boli obaja dosť uťahaní, o desiatej sme zaliezli do postele a zalomili. V nedeľu sme vstali prakticky naraz, okolo deviatej, ja som zložil DDRko, naraňajkovali sme sa, polapidušili a popomlouvali krysáka a Desdichada (a iné osoby $$:-))$$). Napokon sme vyrazili zase k rodičom, tentokrát na obed. Guláš ňam ňam. Ja osobne guláš moc nemusím, pretože tam obyčajne cítiť cibuľu a mäso býva nejedlé, ale tento bol vynikajúci. Mäsko sa prakticky rozpadalo a tá chuť... úžo. Fakt super $$:-)$$. Potom sme ešte hrali nejaké prostoduché, ale zábavné hry z čias dávno minulých (dnes už také nenájdete... ale zase máme Bang! a Carcassonne) a ja som vypadol smerom na Brno. Tam ma už čakala ovečka v slušivom kabátku. Pôvodne sme mali v pláne kúpiť kvetinu pre jej máti, ale vzhľadom na nedeľnú dobu a mráz sme to vyhodili z hlavy, kúpil som darček pre Zuzanku na jej minulotýždňové narodeniny, ktoré sa oslavujú v piatok a išli sme k ovečke domov. Mno... tam... sme... um... pozerali seriály, prerušované lapidušením a... tak $$:-))$$. Bohužiaľ, posledný vlak je posledný vlak (a navyše pendolíno), tak sme o ôsmej vyrazili na nádraží. Pár minút pred deviatou sem sa rozlúčili, ja som vpadol do vlaku a začal som sa tešiť na sobotu, kedy sa zas uvidíme.