A stali sa akcie

a boli triDáme si tie-break, teda skrátenú hru, lebo sa mi nechce moc vypisovať. Ale vy ste chápavé osoby a nebudete mi to vyčítať. Beztak väčšina z vás vie, čo som posledné dni robil. Vo štvrtok som bol na husacine s kolegami z práce. Že ňamí. Síce ma to vyšlo dohromady na osem stoviek, ale bola to extrémne gurmánska záležitosť. Pravdupovediac - mám rád hovädzí steak, ale hus je hus. Len je trochu škoda, že kačice boli trochu vysušené. Nie tak, že by sa nedali jesť, ale dosť na to, aby boli husi víťaznou hydinou večera. Ešte nám dokonca zostalo dosť aj na piatkový obed. Jupí. V piatok večer sme pre zmenu oslavovali nový bytík Žužu. Pekný, dvojizbový, s balkónom... prerobený, vstavané skrine, pekná kúpeľňa, nová kuchyňa... ja tam chcem bývať! $$:-))$$ Ale nie, môj bude isto lepší $$:-i$$. Až bude... Dali sme si šampus, pokecali, zabavili sa, pojedli, popili... ja s Jancom som ochutnal feta syr v čokoláde, že jaká dobrota $$:-))$$. A tak. Rady ľudí bývajúcich v našich končinách sa rozšírili o Ivku a Dušana, ktorí si prenajali byt na Dolných Honoch. A dobre im tak! $$:-i$$ Išli sme totiž domov rovnakým busom. Konečne nemusím chodiť domov sám, alebo iba s mierne veselým Dupim (ok, to sa stalo asi iba dvakrát, ale sranda to bola $$:-i$$ a beztak teraz už vlastne nepije). Nuž a v sobotu som narýchlo zmenil svoje nijaké plány, pretože sa mi ohlásila jedna milá dievčina z lapiduchu, že bude čakať dlho na letisku, že či jej nebudem robiť spoločnosť. A ja som s radosťou prijal. Takéto ukecané baby mám rád, človek sa s nimi nenudí $$:-))$$. Dozvedel som sa kopec zaujímavých vecí o Paríži a bol som navnadený ísť sa pozrieť do Dublinu. No v nedeľu som prevažne relaxoval a pozeral Dva a pol muža piatu sériu.