Ako Jimi končil so Slovenskou Sporiteľňou, I.

Predkolo - rušenie platobnej kartyVzhľadom na to, že už vyše polroka s úspechom užívam služby bezpoplatkovej mBank, rozhodol som sa, že je čas skončiť môj mnohoročný vzťah so Slovenskou Sporiteľňou. Dlho som to odkladal, až dnes ráno som si to namieril do najbližšej pobočky. To, že otvárajú o ôsmej som vedel, ale napriek tomu som tam stepoval o štvrť hodiny skôr. Doslova stepoval. Len čo som sa nahlas, ale diskrétne, posťažoval sám sebe, že slušný podnik otvára o dve minúty skôr, pričom bolo tak 7:57, začali sa otvárať dvere. Nie samé od seba, otvoril ich pôvabný mladý fešák. Že mladosť, šarm a pôvab boli jeho jediné kvality som zistil hneď v zápätí. Uznávam, že pracovník banky by mal byť okúzlujúci, ale aby to prevyšovalo jeho technické schopnosti... no nič. Povedal som mu, že chcem zrušiť účet, lebo som si naivne myslel, že ide o dlhé presviedčanie, aby som si to rozmyslel a po mojom mnohonásobnom ubezpečení urobí "click" a bude. Kdeže. Toto je hra na ťahy. Najprv treba zrušiť platobnú kartu a až päť dní na to účet. Nie, ak si myslíte, že to je otázka dvoch kliknutí, mýlite sa. Týpek do klávesnice búšil asi desať minút a vypýtal odo mňa tri podpisy. A o týždeň mám prísť znovu. Chápem, že to nie je vina toho chlapca, ale vina celého systému banky, ale... dammit! Zároveň som chcel, aby mi prachy z termínovaného vkladu, ktorého viazanosť končí 6.11., po jeho ukončení previedli do mBank. Nie, to samozrejme nejde. Musím prísť presne v deň ukončenia, lebo naplánovať si niečo v počítači je nemožné. Neviem, kto im programoval bankový systém, ale dovolím si vo všetkej skromnosti (ktorou síce neoplývam, ale pšššt) tvrdiť, že by som to dokázal lepšie. Ak však požiadavka banky neznela tak, aby sa to proste nedalo. A tak sa to nedá. Verím, že napokon túto vojnu vyhrám, aj keď za cenu ťažkých strát, ale aspoň budem vedieť, že "kamennú" banku nikdy viac. P.S.: Ak sú banky takto neschopné, už sa nečudujem, že máme tú finančnú krízu.