Polovica júna za nami

a druhá pred nami?Deje sa toho pomerne dosť a predsa asi málo. Neviem. V posledné dni som taký voľajaký divný. Divnejší ako obvykle. V práci... som osem hodín denne. A občas aj pracujem, viete, tomu sa proste nedá vyhnúť $$:-))$$. Na mojej láske k programovaniu nič nezmenil ani fakt, že už rok a trištvrte som za to platený. Skôr naopak. Naprogramovať kus kódu, ktorý je navyše užitočný, to človeka naplní. Stále cvičím a priberám. Mal by som cvičiť viac. Potom by som hádam aj viac priberal. Pre istotu som si kúpil silnejší B-komplex. Áno, som na drogách. Ale nemyslím si, že som na B vitamínoch až tak závislý a škodlivé nie sú. Aspoň podľa príbalového letáku, ktorý som dôkladne prečítal. S lekárom som to nekonzultoval, lebo žiadneho nemám. Zatiaľ. Rozhodol som sa totiž (po menšom naliehaní krajšej a inteligentnejšej polovičky), že sa konečne prihlásim u svojej obvoďáčky. U doktorky som bol teda včera. V podstate zbytočne. Vraj potrebujem kartu od svojej detskej. Tak mi na to aspoň dala papier a spomenula, že jej meno Lavo niečo hovorí. Bodaj by nehovorilo, keď tam chodila ségra. A stále chodí, ale už má krycie meno. Od manžela colníka. Dnes si idem dať vyvolať nejaké fotečky na stenu. Do Siene slávy, viete. Niektoré mi na disku kvasili už od septembra (zdravím Yfqu a Katku). Inak po asi mesiaci počúvam zase pesničky z Maggie. Už som aj zabudol ako to "chutí". Ešte sa vrátim k práci. Asi to poznáte všetci - leto je dlhé a dovolenky málo. Našťastie existuje inštitút neplateného voľna. Lenže to musí povoliť šéf. Ale šéf má teraz Indov na workshope, alebo čo to je. Takže nemá čas. Ale tých päť dní by mi dať mohol. Spravil som mu predsa radosť tým, že som nastúpil už od 1.6. na plný. Mohol som sa kľudne flákať až do konca septembra. No... a to je asi tak všetko. Jáj, Ele už narástli prvé dva horné zuby. Konečne. Už sa začína stavať, ale ešte má strach. Však ono to príde a potom ju ani pár volov nezastaví, ako bude pobehovať. Teším sa. So long, fellas.