Cífer - Pác - Kúpalisko

s prekrásnou slečnouKeď mi pred pár dňami Jája oznámila, že výstava nebude siedmeho, ale až štrnásteho, bol som samozrejme smutný. Ale možno práve o to viac som sa na dnešný deň tešil. Do Cífera cesta ďaleká a preto som vstával o šiestej. Vlak som stihol s asi 15 minútovou rezervou a tak som sa v ňom sušil už niečo po 3/4 na 7. Cesta bola nudná s malým vzrušením ku koncu, keďže som nemal vytlačený zoznam staníc, v ktorých vlak stojí, takže som očumoval nejaký nápis a keď sa na ňom zaskvelo "Cífer", tak som futašil von. Z rovnakého vlaku vystúpili aj zo tri babeny s psíkmi, takže principiálne by mi bolo stačilo ísť v ich stopách, ale keďže sa hrozne flákali, pridal som do kroku a žíhal som si to Cíferom. V jednu dobu som mal dojem, že by som sa mal vrátiť, lebo určite idem zle, ale vzadu za mnou sa pohybovali oné tri slečny, takže som predsalen pokračoval smerom vpred. Prešiel som celý Pác, kde výstava mala byť a keď som zbadal ceduľu "Slovenská Nová Ves" už som fakt vedel, že tudy cesta nevede. Skúsil som sa opýtať nejakých ľudí, čo stavali dom, alebo sa o to aspoň pokúšali, ale tí mi prd poradili, tak som sa vrátil do Pácu a zvolil som jedinú možnú cestu. O pár minút už na mňa zatrúbila Toyota Matrix s pani H. a Jájou inside. Mno, keď sa vybalili tak sme sa zopár hodín poflákali po okolí (a ja som dostal krásnu bielu plyšovú medvedicu na narodeniny), posedeli, čo - to pofotili, pobavili sa na dvoch rozkošných dievčatkách a akonáhle fenka Týna vyhrala prvú cenu sme sa išli najesť do blízkeho... čohosi. Tým sa pre nás výstava nadobro skončila a bol som odvezený do Blavy (cestou sme trochu blúdili, lebo sme sa snažili vyhnúť diaľnici), kde som sa rozlúčil. Pekný deň to bol.