O tom, ako chce človek zmenu

ale zároveň sa zmien bojí.Taký nejaký človek som teraz ja. Dlhé roky som si myslel, že mať tri deti a manželku (pokiaľ možno milionárku), žiť v rodinnom domčeku so psom, mačkou, alebo oboma, je zmyslom môjho života. Chm, lenže dni, mesiace a roky plynú a začínam akceptovať život taký aký je. Taký... nemastný, neslaný, ale vcelku zdravý. Minulý týždeň sa v podstate nič nestalo. Stále chodím do školy, do práce. Stále hrám MapleStory, stále pozerám seriály. Občas nejaký film. Po cca dvadsiatich pokusoch som vzdal vylepšovanie druhej časti diplomovky (zo štyroch), s tým, že je to už dosť dobré a keď tak to okecám. Tanečná podložka, a.k.a. softpad na DDR stále neprišiel. Dúfam, že do zajtra večera bude, lebo sa prestanem tešiť. Nuž a zajtra plánujem obnoviť svoj plán 70kg (bolo to 70 či 75?) návštevou McD's a zároveň ma poteší ďalších okolo 70 korún z úrokov (ehm $$:-))$$). Jo a zabudol som sa zmieniť, že mám zase o 1700 korún lepšie zuby. Snáď.