utorok 19. februára 2008

Až sa budem v budúcom živote hlásiť na FEIKu...

...tak ma prosím vás zastreľte.Poviem vám, vstávať o ôsmej je dosť na figu. Ale dá sa to. Kvôli Siemensu prežijem všetko. Poviem vám, vstávať o šiestej je na truhlu. Nemal som to rád už keď som chodil na strednú a nemám to rád ani teraz. Dokonca to mám nerád čím ďalej tým viac. Nejak som sa z postele zgúľal (dokonca o minútu skôr ako mal zvoniť budík (= ako sa malo zapnúť rádio)) a o 20 minút už som stál na zastávke ako taký trpák. 78čka sa v pohode dotrepala o dve minútky neskôr, veď čo, pohodička. Na Trnavskom mýte som videl, že pred 78čkou je nejaký bus, ale tak nejak som tušil, že by to mohla byť 68čka, ktorá mi je na milú kedveš. Ona to, potvora, bola 31ka. Nevadí, dobehol som a ešte tak zo dve minútky sme sa nehýbali. Neviem, čo sú tí autobusári ráno takí prispatí alebo čo... Lenže za volantom sedela ženská, čo by mne osobne vôbec nevadilo, horšie bolo, že nevedela kade taká 31ka chodí. Za pomoci jedného chalana sa dostala až na druhú zastávku (ju-húúú) a tam začal autobus blikať ako mimozemšťania v Blízkych stretnutiach tretieho druhu, tak nás vyrazila von. To už bolo tak 6:37. O nejakých 6 minút sa dobelhala 39, do ktorej sa natlačilo asi 40 ľudí (pričom 40 už v nej bolo) a poď ho smerom na Slávičie údolie. Minútku po siedmej som vystupoval, ladným krokom vybehol tú skoro dvojstovku schodov, vliezol do CD35ky a čo nevidím. Nič nevidím. Tma ako v pytli. Prázdna miestnosť. Ej reku, počkám vonku, hádam príde aspoň profák. Ten sa dotrepal tuším 7:07 alebo tak dajako a veľmi sa divil, že som tam sám. Ja som sa moc nedivil. Iba trošku. Začal sa vykecávať, že aký je zápočet a bla bla bla. Šak akože mne je to docela fuk, len nech mám to Éčko. Po štvrť došiel ešte jeden chalanisko, ktorý bol ešte viac vymetený než ja. Spoločnými silami sme hodiny dotlačili až do 3/4 na 10, kedy mala prednáška končiť. Skončila. Potom sa nedialo v podstate už nič zaujímavé, akurát na cviku mám za kolegu chalana, čo má daný model na diplomovke (dobrá vec) a na ďalšom cviku nás mala taká vychudnutá metla, ktorá by aj s batohom plným tehál vážila 35 kilo. A to je vysoká cca ako ja. Fuj. Našťastie nás nebude mávať ona, ale týpek, čo nás má učiť je na nejakej konferencii, či čo to a tým pádom nám aj odpadla zajtrajšia prednáška. Zlá vec je, že vždy keď na tú budovu hrôzy čo i len pomyslím, otvára sa mi nožík vo vačku. Ešte cca rok (dúfam, že len).

1 komentár: