Ako som kupoval byt III.

Davaj prachy!Aby som si osviežil info, musel som si prečítať koniec minulého článku. Je to predsalen už nejaký ten piatok. Ja som svoje peňáze (mno, svoje... 2/3 mám požičané od rodičov) poslal hneď ďalší deň. Nejaké dva (pracovné) dni na to mi volala riaditeľka realitky, že prachy dorazili. To bol prvý krok k tomu aby svoje perie pustila aj banka. Lenže prvý z X. Ďalšia vec, čo chceli bolo poistenie nehnuteľnosti proti živelným pohromám. Viete, keby náhodou tsunami alebo zemetrasenie... Nevadí, poistil som u Miškinej mamy. Poistka nestačí, musíte mať vinkuláciu. Že čo to je? Tiež som nevedel. Ale už viem, že je to právo tretej strany (v tomto prípade banky) na primárne informovanie o poistnej udalosti a výplatu poistky. Akože skôr než ja. Pochopiteľne, keďže byt je dejure ich. Môj je len defakto. Ani to nebolo dosť, musela prísť informácia z katastra, že je banka vedená ako záložník (alebo niečo také, viem, že toto nie je futbal, nevermind). Lenže táto informácia nie a nie prísť, lebo tety na katastri majú moc roboty a vôbec. Tak mi volala hypotečná poradkyňa, že by bolo lepšie keby som si zaplatil 1500,- a peniaze odišli len na dobré slovo. Resp. na plombu na katastri. Ktorá sa umiestňuje hneď po prijatí žiadosti. Uff, dobre. Peniaze odišli a ja som čakal. A čakal. A potom už som čakať nechcel, tak som telefonoval. Že či by nešlo ten byt už odovzdať. A oni, že šlo, why not? Tak som byt prijal a začal som do neho nosiť a voziť všetky moje blbosti. Ale to je už úplne iný príbeh. O ktorom sa mi písať ani nechce. Takže zase za polroka čau $$:-)$$