Ako som kupoval byt I.

Beh na dĺĺĺhééé trateUž od augusta som si vravel, že príde čas, kedy budem musieť predĺžiť nájomnú zmluvu na byt. Pretože končí 31.12. A nechem bývať pod mostom. Vlhko, zima a vôbec. Napokon okolo 20.10. som sa vybral za majiteľom bytu (tzv. prenajímateľom) a narovinu som sa ho opýtal: "Tak čo, predĺžiš?" "Veru, nepredĺžim"* (* dramatizované pre lepšiu čítanosť, skutočnosť sa môže líšiť - chlap sa rozvádza a potrebuje tiež niekde bývať). Tak som nabehol na realitné kancelárie, že reku by mi mohli predať nejaký ten flat. Akože byt anglicky. Prvý deň hľadám, hľadám a nič extra. Druhý deň hľadám, hľadám a furt nič extra. Tretí deň hľadám a čo nevidím! Byt vidím! Krásny, úžasný, v centre (10 minút od práce), v kľudnej časti, bez rôznych skupín obyvateľstva, ktoré nemám zrovna v láske a hlavne za prijateľnú cenu. Tak som zavolal realiťákovi, že v utorok dáme zraz a hodíme na byt mrkec. To bolo vo štvrtok. V piatok som objavil ten istý inzerát o 10 000 kč lacnejší. Fuu, čo teraz? Zavolal som aj tam, že v utorok hodíme mrkec. Hodinu po prvom. Celý víkend som rozmýšľal, hlavne preto, že ma nahlodala moja milovaná polovička, že či nepresunúť prehliadku na skôr. Že napr. pondelok na obed. Tak dobre, presunieme. V pondelok ráno som volal realiťákovi a on, že jasné, presunieme na obed. Byt sme prehliadli, pekný bol, tak sme ho vzali. Stavil som sa v bankomate a po vložení náhodného štvorčíslia som vyhral 20 papierov, ktoré hneď zinkasovala realitka, spolu s desiatimi papiermi čo mi požičala Miška. Hneď som ich informoval, že nejaký diverzant ten byt predáva o desiatku lacnejšie. A oni, že prúúúser, máme exkluzivitu. Hneď sa volalo majiteľovi (akože predávajúcemu), že čo to, jako to, prečo to. On sa vyhovoril, že predáva ešte niečo a akosi sa to doplietlo. No nevadí, dobre pre mňa. Podpísali sme zmluvu o tom, že v budúcnosti podpíšeme zmluvu o podpise zmluvy a pogratulovali sme si k dobre uzavrenému kaufu (akože obchodu). Pokračovanie nabudúce, stay tuned!