Life's changing

a predsa je furt rovnakýMoje duševné rozpoloženie posledné mesiace pripomína hojdačku. Hodačku, na ktorej je fakt aktívne dieťa. Nie, že by mi prekážala zvýšená dynamika zmien, ale ocenil by som aj nejakú tú stabilitu. V priebehu februára sa rozišli v mojom okolí tri páry. Jedného som bol členom $$:-)$$. Aj keď môj život neprebieha zle, s láskou spomínam na "staré dobré" časy a to je vo veku 24 rokov asi špatná vec. Takže čo sa udialo. Vcelku nič a v podstate veľa (Kurňa, ja sa v týchto nič nehovoriacich vetách echtovne vyžívam $$:-))$$). Kvôli pororchodovému pocitu samoty a smútku som vbehol na internetovú zoznamku. Je to taký môj prístav, ktorý mi nikdy nefungoval $$:-))$$. Tentokrát som v priebehu troch týždňov od prvého mailu absolvoval dve rande s jednou prívetivou dievčinou, ale napokon z toho nič nebude. Akoby som sa stretával so sesternicou. Ale nevadí, každá skúsenosť je cenná. No... mám nový občiansky preukaz, dokončil som diplomovku a poslal ju pani inžinierke vedúcej na kontrolu, zistil som si štátnicové predmety, ktoré ma príjemne prekvapili, kúpil som si nové tenisky a tak. Plánujem zrušiť internet (už nejakú dobu) a objednať triple-play, kúpiť si disk station, ktorá už má meno Dominika a zrejme pôjdem opäť plávať. Jáj a taká drobnosť - v najbližších týždňoch čakám výpoveď. Niet sa čo diviť, keď nemám nič na práci. Takže v robote robím labáky do školy a pozerám Star Trek: The Next Generation. Pevne verím, že až dokončím školu a bude zo mňa pán Inžinier a nájdem si stabilný job, tak sa celý môj život o niečo zlepší a môj dlhodobý plán (vychovať aspoň jedného potomka) sa opäť o niečo priblíži k reálnemu uskutočneniu. Držte mi palce $$;-)$$. P.S: Tento článok som napísal na prednáške a vydal na jednu A4ku. P.S.2: V škole som sa dozvedel, že zomrela jedna z mojich obľúbených učiteliek, vo veku 45 rokov. To zamrzí a zabolí. Obzvlášť, keď tí 60 a viac roční páprdovia, čo väčšine študentov škodia, tam sedia furt a užívajú si kvalitnú jeseň života.