Hm... a v práci teraz píšem knihu (už mám 37 stránok, chcel by som aspoň stovku, uvidíme ako sa podarí), alebo hrám Open TTD. A mám dojem, že som o tom už písal... Moje kilogramy ma stále zrádzajú, držia sa na tých 63-64. Neviem čo mám robiť a vlastne sa mi ani nič robiť nechce... čo je tak trochu ďalšia novinka. Taká staronová novinka. Nič sa mi nechce, ale fest, že nie. Prišlo to v najnevhodnejšiu dobu, lebo by som mal začať makať na diplomovke. Síce to už mám celé "vyskúmané", ale treba to nejak zhrnúť, porobiť reprezentačné grafy a popísať to. Ach jaj, popísať... Vždy keď si na diplomovku spomeniem, tak sa mi chce pracovať ešte menej. Škola má na mňa zlý vplyv, stále to vravím. A stále objavujem krásy Henriety. Zistil som, že má slot na externé disky a taktiež som zistil, že môj Kryštof (tak som pomenoval externý disk) sa tam nezmestí. Je asi o 4 milimetre väčší, parchant. Mno a budem mať domaľovanú izbu. Na modro, potom vám ju určite ukážem. Aj modrú deku som si kúpil. Dobre sa mi pod ňou spí, lebo je nová. A stála len 99,-. A neviem, či ste si to všimli, ale tento článok sa akýmsi záhadným spôsobom prehupol do štýlu, ktorým je písaný Denník Kapitána. Asi mám tento štýl v krvi a len čakal, kedy sa dostane na "papier". Nuž a na záver by som rád spomenul, že som sa dnes odhodlal robiť niečo pre svoje fyzické, ale hlavne duševné zdravie. Každé ráno sú u nás neskutočné zápchy. Tak som si povedal, že tam nebudem stáť ako taký kretén v trolejbuse, že sa radšej desať minút prejdem na 208čku, ktorá chodí plynule a prázdna. A dnes ráno to vyšlo, dúfam, že to nebola len demoverzia. V práci som bol rovnako ako včera, ale samotná cesta mestskou hromadnou zabrala iba pol hodiny, čo je totálny rekord. Zajtra skúsim vstať skôr, uvidíme, čo to spraví s časom. So long...
utorok 26. augusta 2008
Pár drobností
...Už sa mi tie názvy fakt nechce vymýšľať. Aj keby som vzal v potaz seriály, tak mám na konte minimálne 800 originálnych názvov a viac či menej originálnych perexov. Kde to v tej hlave mám vyrábať? Za posledné dni sa toho stalo nečakane veľa. A predsa nič. Taký malý paradox, na ktorý som už zvyknutý. Napríklad mám nový stojan na CD/DVD. Hm... a v práci teraz píšem knihu (už mám 37 stránok, chcel by som aspoň stovku, uvidíme ako sa podarí), alebo hrám Open TTD. A mám dojem, že som o tom už písal... Moje kilogramy ma stále zrádzajú, držia sa na tých 63-64. Neviem čo mám robiť a vlastne sa mi ani nič robiť nechce... čo je tak trochu ďalšia novinka. Taká staronová novinka. Nič sa mi nechce, ale fest, že nie. Prišlo to v najnevhodnejšiu dobu, lebo by som mal začať makať na diplomovke. Síce to už mám celé "vyskúmané", ale treba to nejak zhrnúť, porobiť reprezentačné grafy a popísať to. Ach jaj, popísať... Vždy keď si na diplomovku spomeniem, tak sa mi chce pracovať ešte menej. Škola má na mňa zlý vplyv, stále to vravím. A stále objavujem krásy Henriety. Zistil som, že má slot na externé disky a taktiež som zistil, že môj Kryštof (tak som pomenoval externý disk) sa tam nezmestí. Je asi o 4 milimetre väčší, parchant. Mno a budem mať domaľovanú izbu. Na modro, potom vám ju určite ukážem. Aj modrú deku som si kúpil. Dobre sa mi pod ňou spí, lebo je nová. A stála len 99,-. A neviem, či ste si to všimli, ale tento článok sa akýmsi záhadným spôsobom prehupol do štýlu, ktorým je písaný Denník Kapitána. Asi mám tento štýl v krvi a len čakal, kedy sa dostane na "papier". Nuž a na záver by som rád spomenul, že som sa dnes odhodlal robiť niečo pre svoje fyzické, ale hlavne duševné zdravie. Každé ráno sú u nás neskutočné zápchy. Tak som si povedal, že tam nebudem stáť ako taký kretén v trolejbuse, že sa radšej desať minút prejdem na 208čku, ktorá chodí plynule a prázdna. A dnes ráno to vyšlo, dúfam, že to nebola len demoverzia. V práci som bol rovnako ako včera, ale samotná cesta mestskou hromadnou zabrala iba pol hodiny, čo je totálny rekord. Zajtra skúsim vstať skôr, uvidíme, čo to spraví s časom. So long...
Hm... a v práci teraz píšem knihu (už mám 37 stránok, chcel by som aspoň stovku, uvidíme ako sa podarí), alebo hrám Open TTD. A mám dojem, že som o tom už písal... Moje kilogramy ma stále zrádzajú, držia sa na tých 63-64. Neviem čo mám robiť a vlastne sa mi ani nič robiť nechce... čo je tak trochu ďalšia novinka. Taká staronová novinka. Nič sa mi nechce, ale fest, že nie. Prišlo to v najnevhodnejšiu dobu, lebo by som mal začať makať na diplomovke. Síce to už mám celé "vyskúmané", ale treba to nejak zhrnúť, porobiť reprezentačné grafy a popísať to. Ach jaj, popísať... Vždy keď si na diplomovku spomeniem, tak sa mi chce pracovať ešte menej. Škola má na mňa zlý vplyv, stále to vravím. A stále objavujem krásy Henriety. Zistil som, že má slot na externé disky a taktiež som zistil, že môj Kryštof (tak som pomenoval externý disk) sa tam nezmestí. Je asi o 4 milimetre väčší, parchant. Mno a budem mať domaľovanú izbu. Na modro, potom vám ju určite ukážem. Aj modrú deku som si kúpil. Dobre sa mi pod ňou spí, lebo je nová. A stála len 99,-. A neviem, či ste si to všimli, ale tento článok sa akýmsi záhadným spôsobom prehupol do štýlu, ktorým je písaný Denník Kapitána. Asi mám tento štýl v krvi a len čakal, kedy sa dostane na "papier". Nuž a na záver by som rád spomenul, že som sa dnes odhodlal robiť niečo pre svoje fyzické, ale hlavne duševné zdravie. Každé ráno sú u nás neskutočné zápchy. Tak som si povedal, že tam nebudem stáť ako taký kretén v trolejbuse, že sa radšej desať minút prejdem na 208čku, ktorá chodí plynule a prázdna. A dnes ráno to vyšlo, dúfam, že to nebola len demoverzia. V práci som bol rovnako ako včera, ale samotná cesta mestskou hromadnou zabrala iba pol hodiny, čo je totálny rekord. Zajtra skúsim vstať skôr, uvidíme, čo to spraví s časom. So long...
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára