Ako som navštívil Hradubice

Alias Pardubice a Hradec Králové $$:-)$$Človek by neveril, že ZuSka bude mať už 19 rokov. Poznám sa s ňou totiž od doby, keď mala iba 15 a pol $$:-))$$. Anyway, bol som pozvaný na oslavu, tak som prišiel. A využil som príležitosť, aby som si dohodol photosession s jednou fešnou 15kou. Sieň slávy treba plniť $$;-)$$. Piatok som mal klasicky hektický, ráno robota (aj keď prevažnú časť pracovnej doby som lapidušil a k záveru sme s kolegami riešili, že akú hru si zahráme po sieti. Zhodli sme sa na Red Alerte, tak som zvedavý, či to výjde), potom škola, potom dlhá cesta vlakom a potom: Okolo trištvrte na osem som dorazil do Pardubíc. Počkal som na bus, ktorý ma odviezol až ku Garáži, ktorú som napriek svojmu orientačnému nezmyslu hneď lokalizoval $$:-))$$. S tortou sa čakalo len na mňa $$:-i$$, takú poctu človek len tak nezažije $$:-))$$. Po tom sme si zahrali nejaký ten stolný futbal, popili Berentzeny, vyhrali darčeky (za tri panáky bol darček) a tak. Okolo polnoci sme vypadli aby sme stihli nočák. Na zastávke sme nechali opustenú Phoebe a my traja (akože ja, Jogina a Jack) sme nasadli na bus. Niekde "uprostred" som ja s Jackom vystúpil a rozlúčili sme sa s Jogi. Jack mi u seba doma (mno, má prenajatú takú cimričku $$:-)$$) ukázal ako mu nefunguje komp (asi sa mu niečo prehrieva) a potom už sme zalahli. Niečo pred jedenástou som vyrazil na bus, ktorý ma zaviezol na Nádraží, kde som sa mal stretnúť s Alexou. Dorazila včas, napriek snehovým podmienkam $$:-)$$. Chvíľu sme počkali a už sme sa viezli smerom na Hradec. Tam sme tiež chvíľu počkali, až kým mi Basketka nespôsobila infarkt $$:-))$$. Zapadli sme do nejakej kaviarne, kde sme si dali samé dobroty, pofotili nejaké fotečky a pokecali. Ak si myslíte, že ja som ukecaný, tak sa skúste dostať k slovu pri týchto dvoch ženských $$:-i$$. O niečo neskôr sme na radu našej sprievodkyne navštívili taliansku reštiku. Tam som poprvýkrát v živote ochutnal Tiramisu, to bolo niečo naprosto úžasné. Napokon sme ešte mali malú obhliadku centra a už sme zase sedeli vo vláčiku. Po návrate do Pardubíc mala Alexa ohromnú radosť z toho, že mi vlak pôjde až o 20 minút neskôr ako sme si pôvodne mysleli (chodí totiž o 10 neskôr a ešte mal 10 meškanie), tak ma zatiahla do Hypernovy pozerať na hadříky. Viete ako veľmi to chlapov baví, že? $$:-))$$ Každopádne to bol supervíkend a dúfam, že už onedlho sa naskytne podobná príležitosť.